Vo väcších mestách to nie je až taká vzácnosť - cirkus tam zavíta aj niekoľkokrát do roka. Ale na dedine je príchod cirkusu veľkolepou udalosťou.
Jedným z mála, ktorý cestuje po slovenskom vidieku, je Cirkus Williams.
Obec Kálnica pri Novom Meste nad Váhom bola hore nohami niekoľko dní - príchod cirkusu oznamoval viackrát za deň miestny rozhlas. V deň D začnú navečer k cirkusovému šapitó prúdiť hlúčiky ľudí. Deti s rodičmi, tínedžeri,
ale aj osamotení starčekovia, ktorí si prišli zaspomínať na svoje detstvo.
Cirkus na dedine je ešte stále veľkým lákadlom. Veď do niektorých obcí zavítal až po vyše desiatich rokoch. „Na Slovensku sme už jedenástu sezónu. Cestujeme od marca do októbra, prejdeme až na východ a späť, pričom odohráme vyše sto predstavení,“ hovorí šéf cirkusu Vilém Janeček.
ŠOU ZA JEDEN PÁROK
Jeho podnik nemá veľa zvierat ani akrobatov. V manéži vystupujú iba Vilém Janeček s manželkou Eliškou, manželské duo kúzelníkov Šamanovcov a klaun Honza, ktorý sa ešte v januári živil v Prahe ako taxikár. Zo zvierat sú
to iba psíky a holuby. „Ale bývali lepšie časy, mali sme oveľa väčší cirkus, ale potom sa naša dcéra a syn, ktorí sú tiež cirkusanti, vydali vlastnou cestou,“ vysvetľuje principál.
Tieto veci však detských divákov nezaujímajú. Nadšene hltajú klaunské kúsky, psíky v roztomilých oblečkoch, ktoré „panáčkujú“ na zadných labkách, alebo holuby, ktoré s pomocou pani Elišky cvičia na malých hrazdičkách. „Raz
nám ochrancovia zvierat na jednej štácii prelepili plagáty nálepkou - Predstavenie zrušené. Veľmi nás to zamrzelo,“ spomína Janeček a pokracuje: „Tí ľudia nevedia nič o cirkuse, myslia si, že zvieratá tu nejako týrame. Hlúposť, všetky cviky sa učia cez žrádlo. Každý výstup so psíkmi ma stojí jeden párok.“
Janeček predvádza akrobaciu s pohármi a fľašou, ktoré drží na ostrí dýky, alebo s roztočenými taniermi.
REZANIE PÍLOU, KTORÉ NEBOLÍ
Divákov vždy rozosmeje kúzelnícke duo Šamani, ktoré do svojich výstupov láka ľudí z hľadiska. Mladé ženy potom končia pod gilotínou alebo elektrickou pílkou. „Na to sa nepozerajte, tá krv je tam ešte od včerajška,“ upokojuje pán Šaman dobrovoľníčku, ktorej potom zašepká, aby svojou troškou prispela k šou a pri zákroku poriadne kričala. „A teraz vám ukážeme
ilúziu prerezávania miestnej občianky elektrickou pílou. Máte z toho radosť?“ pýta sa slečny a o chvíľu ju už „reže“ a ona vrieska ostošesť.
NOŽE LIETAJÚ OKOLO HLAVY
Prichádza vyvrcholenie cirkusovej šou. „No poďte, mladý muž, na vás vidno, že ste taký nebojácny,“ hovorí Janeček a už ťahá z hľadiska miestneho „týpka“, ktorého si vyhliadol už pri trhaní lístkov. „Zažili ste už na svojom tele pocit naozaj obrovského strachu? Nie? Tak teraz ho určite zažijete! Naša vrhačka nožov na vás zaútočí ostrými indiánskymi nožmi, ktoré vám budú lietať tesne okolo hlavy. Privítajte kolegyňu Elen, vrhačku nožov!“
Do manéže vstupuje Eliška Janečková so súpravou „superostrých indiánskych nožov“, ktoré sú v skutočnosti tupé. Ale aj tak by dokázali zranit. Vidno, že aj miestny frajer má v očiach náznak strachu, ale vie, že sa nemôže zosmiešniť a utiecť. „Ale stáva sa nám, že niektorí to nevydržia a zdupkajú,“ smeje sa Janeček.
SMUTNÁ VÍZIA CIRKUSANTOV
Po hodine je po všetkom. Diváci odchádzajú a pre cirkusantov nastáva čas namáhavého skladania stanu. Zajtra ráno vyrážajú a o nejakých 20 kilometrov ďalej znova rozložia svoje šapitó.
„Poviem vám, že už toho mám aj dosť. Mám 62 rokov a takáto námaha už nie je pre mňa,“ hovorí unaveným hlasom principál Janeček. Veľakrát si povedal, že odíde do dôchodku a Cirkus Williams zanikne. Uživiť sa cirkusom
je čoraz ťažšie, preto postupne miznú. „Možno ešte rok vydržíme.“ Lenže
potlesk divákov, ktorí sa po predstavení za ním zastavia a pochvália jeho šou, mu znova a znova vracia zmysel života.
„Hovorí sa, že z cirkusu sa neodchádza, v cirkuse sa zomiera,“ dodáva Janeček a ide baliť stan. Ráno sa život cirkusantov začína odznova.
