Na druhý deň vytiahol kone z maštale a vyrazil s nimi za poľnohospodármi. Tvrdí, že spať bude tam, kde ho zastihne noc. No podľa tekutého „nákladu", ktorý má v koči, nebude jeho misia až taká nudná.
Je utorok ráno, v dedine Dvory nad Žitavou pri Nových Zámkoch sa zbiehajú novinári. Zrazu prichádza koč so zelenou plachtou. „Čo sa deje?" pýtajú sa dedinčania. Básnik a minister pôdohospodárstva v jednej osobe Stanislav Becík vyráža za roľníkmi.
„Nechcem, aby niekto moju cestu spájal s politikárčením, pretože ja idem pozrieť našich poľnohospodárov," vyhlasuje. V koči má zásoby na niekoľko dní. Medzi seno, minerálku či gumáky uložil aj štyri kartóny vína. Možno preto, aby mu v noci nebolo príliš smutno.
„Na komfort si nepotrpím. Som obyčajný človek a kde nás zastihne noc, tam sa uložíme. Kde nám ľudovo povedané padne reťaz, tam sa spýtam, či nás dobrí ľudia neprichýlia," vysvetlil svoje plány.
Na misiu vyrazil po ceste 1. triedy. To je ale podľa nového cestného zákona zakázané. „Všetko máme v poriadku, v súlade s predpismi, takže nám nehrozí, že by sme niečo porušili," tvrdí minister. Cesta, po ktorej sa za roľníkmi vybral, má totiž výnimku, ktorú v máji udelil Robert Kaliňák.
Deň pred cestou Becík zverejnil báseň pre roľníkov. Priznal, že je zo starého kalendára a on ju len aktualizoval. No objavili sa informácie, že jej autorom môže byť spisovateľ Ľubomír Feldek. „Čítal som ju, ale nie som jej autorom," povedal Novému Času. Podľa neho môže byť báseň stará 50 až 60 rokov.
Minister Becík na konskom povoze pri obci Tvrdošovce.