V nej poukazujú na znečistené ovzdušie, ohrozovanie čistoty podzemných vôd a neúmerné zhoršenia životného prostredia v obci i v celom regióne. Ako informoval vedúci petičného výboru Ladislav Krechňák, za dýchateľný vzduch a pitnú vodu v obci sa podpísalo približne 850 miestnych. S prevádzkou sú nespokojní aj obyvatelia priľahlých obcí Križovany nad Dudváhom a Opoj, ktoré proti nej tiež vyvíjajú aktivity.
Hovädzia farma, ktorú prevádzkuje spoločnosť Farma Majcichov a.s., funguje už viac ako rok na základe kolaudačného povolenia, ktoré prevádzkovateľovi vydala obec a Spoločný stavebný úrad. Toto povolenie však bolo vydané bez súhlasu Obvodného úradu životného prostredia. Prednostka Spoločného stavebného úradu Erika Nemčeková priznala, že úrad pochybil.
„Je to procesno-právna chyba pravdepodobne spôsobená tým, že budovy farmy sa kolaudovali nie naraz, ale po častiach,“ uviedla. Prípad sa v súčasnosti nachádza na Krajskom stavebnom úrade, ktorý ako druhostupňový orgán musí posúdiť zákonnosť povolenia. Obvodný úrad životného prostredia má o ďalšom fungovaní farmy rozhodnúť do polovice novembra, s možnosťou predĺženia lehoty o mesiac.
Obyvatelia oslovili aj Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorá skonštatovala, že farma prekračuje povolenú kapacitu dojníc a využíva nesprávne technológie. Hnojovicu totiž neskladujú v kovových nádržiach, ale je uložená v jazere a prikrytá čiernou fóliou, čo v lete spôsobuje jej prehrievanie.
Ako sa píše v stanovisku inšpekcie, absolútne nevhodná je aj technológia, ktorú prevádzkovateľ zvolil pravdepodobne v rámci šetrenia nákladov. Priestory, kde sa dojí aj kravy totiž neomývajú vodou, ale hnojovicou. Ešte viac ako zápach trápi obyvateľov zhoršenie kvality spodných vôd, v obci totiž nie je vybudovaný verejný vodovod. Všetci vrátane základnej a materskej školy odoberajú vodu zo studní.
Výkonný riaditeľ spoločnosti Farma Majcichov Zoltán Kardhordó sa k petícii príliš nechcel vyjadrovať s odôvodnením, že celý prípad je najmä o emóciách. „Netvrdím, že máme všetky povolenia v poriadku, ale nech sa tým zaoberajú odborníci a nie amatéri,“ uviedol pre agentúru SITA.
Starosta obce Rudolf Križanovič priznáva nedôslednosť pri udeľovaní kolaudačného rozhodnutia. S odstupom času vidia veci inak. „Keby sa veci dali zobrať späť, určite by obec dávala stanoviská a podmienky oveľa fundovanejšie. Nikto nepredpokladal, že nárastom hovädzieho dobytka pri veľkochove sa tak enormne zaťaží okolie,“ uviedol starosta. Na družstvo sú podľa neho zvyknutí, pretože je tam už 50 rokov. Aj v územnom pláne obce je lokalita vyčlenená na poľnohospodársku aktivitu. V čase udeľovania kolaudačného rozhodnutia bolo však v objekte približne 780 dojníc, zatiaľ čo dnes ich je tam asi trojnásobok.
