Ani roky nezahojili rany po najkrvavejšom väzenskom masakri v našich dejinách. Šesť trestancov, vedených Tiborom Polgárim 23. novembra 1991 pri úteku z leopoldovskej väznice, zmasakrovalo piatich dozorcov. Otcov rodín, milujúcich manželov, bratov, ktorí mali tú smolu, že v ten deň boli v službe. V Leopoldove si včera pripomenuli ich pamiatku.
Niektorí pozostalí beštiálnym vrahom už odpustili, iní ich stále nenávidia. Osemnásť rokov od chvíle, keď pri výkone služby prišlo o život päť väzenských dozorcov, si v Ústave na výkon väzby v Leopoldove pripomenuli aj ministerka spravodlivosti SR Viera Petríková a generálna riaditeľka Zboru justičnej a väzenskej stráže SR Mária Kreslová. Pozostalí piatich obetí položili kytice kvetov so slzami v očiach. Pri pamätnej tabuli plakal aj otec strážmajstra Mariána Zennera († 20).
„Ja som tú osudnú noc zo soboty na nedeľu strávil vonku. Chodil som tu hore-dolu a nevedel som, čo mám robiť. Bol som zdrvený. Nikdy tým vrahom neodpustím! Stále to mám pred očami,“ hovorí nešťastný Gustáv Zenner. Jeho syn mal v čase vraždy len 20 rokov a pracoval v Leopoldove iba štyri mesiace. Manželka strážmajstra Igora Jošta († 28) sa priznala, že po vražde milovaného manžela bola úplne na dne. „Všetko som hrozne prežívala, ale ja som tým ľuďom odpustila, aby som vôbec mohla ďalej žiť,“ povedala uplakaná Mária Joštová. „Cítila som, že v ten deň sa niečo stane. Keď manžel odchádzal, mala som pocit, že ho už neuvidím a tak sa aj stalo.“ So stratou muža sa vyrovnávala len veľmi ťažko. Ostala sama s dvomi malými deťmi, ktoré za svojím otcom dodnes veľmi smútia.
Odpustila: M. Joštová vrahom odpustila, lebo inak by vraj nemohla žiť.
Tresty pre vrahov
Pre vraždiace monštrá z Leopoldova súd vyniesol takéto tresty: troch väzňov Polgáriho, Harvana a Urigu odsúdil na doživotie, Duda dostal trinásť rokov, Bajger a Fedák po pätnásť rokov a Botoš osemnásť rokov. Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil.
