O pomoc zahraničia a zavedenie bezletovej zóny v piatok požiadal aj líbyjský povstalec v obliehanom meste Záwíja, ležiacom 50 kilometrov západne od Tripolisu. Podľa svedkov totiž Kaddáfího sily dobyli a ovládajú takmer celú Záwíju. Povstalci však stále pokračujú v boji.
Približne 15.000 veriacich sa takisto zhromaždilo pred budovou súdu v Benghází, ktorá sa stala sídlom povstaleckej rady. Tá vyzvala zahraničné štáty, aby povstalcom pomohli v ich boji za zvrhnutie Kaddáfího zavedením bezletovej zóny.
"Pomôžte nám stať sa demokratickou krajinou," hlásal jeden transparent zavesený medzi stĺpmi pouličného osvetlenia, napísaný v arabčine aj v angličtine. "Zachráňte Záwíju pred bombardovaním: nie sú potraviny, lieky, ani výživa pre malé deti," oznamoval ďalší transparent. Kaddáfího sily tvrdo a úspešne bojujú s povstalcami o kontrolu nad Záwíjou.
Šéf Národnej líbyjskej rady v Benghází Mustafa Abd al-Džalíl vyzval na vytvorenie bezletovej zóny, ktorá by chránila povstalcov pred náletmi Kaddáfího síl. Pre britskú spravodajskú stanicu Džalíl povedal, že požiadal o námorné embargo a že povstalci potrebujú zbrane a humanitárnu pomoc.
Zahraniční politici sú rozdelení v otázke, či a ako zasiahnuť do povstania v severoafrickej krajine. Európska únia vo štvrtok sprísnila sankcie, ale existujú nezhody v tom, či uznať povstaleckú radu.
Pätnásťtisíc ľudí, ktorí sa v piatok napoludnie zhromaždili v Benghází na modlitby, ignorovali varovanie vlády v Tripolise, aby sa nešli modliť na otvorené, verejné priestranstvá. Ako dôvod uviedla vláda nebezpečenstvo, ktoré hrozí zo strany žoldnierov a zločineckých gangov.
Predplatitelia líbyjského mobilného operátora v Adžedábíji a Benghází dnes dostali esemesky, že mestá budú čoskoro znovu dobyté. "V Európe a Amerike žijú ľudské bytosti. Mali by zasiahnuť v mene líbyjského ľudu," uviedol hovorca Národnej líbyjskej rady. "Toto nie je revolúcia, ktorá bude trvať od večera do rána. Ale keby sme mali podporu v podobe bezletovej zóny a taktických náletov, Kaddáfí by nevydržal ani dva, tri dni," dodal.
Nadžim Bawí, 32-ročný bankár, povedal: "Nemôžem uveriť, čo hovorím, ale keď dopijem túto kávu, idem bojovať. Nikdy som zbraň v rukách nedržal... Potrebujeme ďalšie zbrane a keby nám ich Británia dodala, viem, že duše nášho ľudu budú s Bohom."
Klaus: Vytvorenie bezletovej zóny sa rovná vojne!
Za klasickú vojnu označil v piatok český prezident Václav Klaus prípadné vytvorenie bezletovej zóny nad Líbyou. Na summite EÚ v Bruseli Klaus tiež vyhlásil, že odmieta uznať predstaviteľov líbyjskej opozície za legitímnych predstaviteľov celej krajiny, čo už urobilo Francúzsko. Na uznanie Dočasnej národnej rady vyzval v piatok svojich európskych partnerov francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. "Budem požadovať, aby sme vyslali jasný signál. Tým signálom nie sú silácke reči o bezletovej zóne, pretože bezletová zóna znamená normálnu vojnu," vyhlásil Klaus a dodal, že nesúhlasí so žiadnym vojenským zásahom proti Líbyi.
NATO uvažuje o možnosti vyhlásiť líbyjský vzdušný priestor za bezletovú zónu. Cieľom je zabrániť jednotkám vodcu Muammara Kaddáfího, aby uskutočňoval letecké nálety na mestá, ktoré ovládajú opoziční povstalci. Aliancia by mala v najbližších dňoch vypracovať "detailný plán" pre prípad vytvorenia bezletovej zóny.
Radičová: EÚ zatiaľ nechce v Líbyii vojensky zasahovať
Európska únia zatiaľ odmieta vojenskú operáciu na území Líbye, ale v prípade zhoršenia situácie je odhodlaná zmeniť svoje stanovisko. Toto spoločné stanovisko lídrov dvadsaťsedmičky tlmočila slovenská premiérka Iveta Radičová, ktorá svoju krajinu reprezentovala na dnešnom mimoriadnom summite Európskej únie venovanom momentálnej situácii v Líbyi a všeobecnému posúdeniu budúcnosti štátov severnej Afriky.
"EÚ odmieta vojenský zásah v Líbyi. Treba pomenovať pravdivo, že úvahy, ktoré sa týkajú bezletovej zóny, sú úvahou o vojne. Preto Európska rada prijala jasné stanovisko, že s vojenskými zásahmi tohto typu nevyslovuje súhlas a nepodporuje ich. Rozhodnutia takéhoto typu a druhu sú jednoznačnými rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN a nie krajín EÚ," konštatovala Radičová.
V prípade, že by v Líbyi došlo k používaniu chemických zbraní, bombardovaniu a podobne, mali by Bezpečnostná rada OSN a následne NATO prijať príslušné rozhodnutie, uviedla ďalej. "V súčasnosti chcú členské krajiny EÚ využiť všetky ostatné prostriedky, nik si neželá vojnu," povedala Radičová. "Otvorená vojna je pre nás momentálne riešením nezodpovedajúcim situácii a nie je na členských štátoch, aby k tomu prijali rozhodnutie. Inými slovami - nie je možné zmiešať funkcie EÚ a NATO."
Utečenci prídu do Rumunska
Utečenci z Líbye majú podľa očakávania prísť do Rumunska v najbližších niekoľkých týždňoch. Informoval o tom dnes predstaviteľ Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov Machiel Salomons. Tranzitné stredisko v rumunskom Temešvári sa môže rýchlo zaplniť a do niekoľkých týždňov by sa tam mohlo nachádzať 200 ľudí.
Stredisko je dočasným útočiskom pre utečencov z Líbye, ktorí čakajú na presídlenie do tretej krajiny. Ďalšie skupiny utečencov prídu do Temešváru až vtedy, keď odtiaľ premiestnia tých prvých, uviedol Salomons, ktorý dnes navštívil stredisko spolu so zástupcami z 13 európskych krajín.
Vznikli obavy z verbovania detských vojakov!
Predstavitelia OSN upozornili na správy o verbovaní detských vojakov, ktorí majú bojovať za prívržencov líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Najímanie detských vojakov by bolo vojnovým zločinom. Hovorkyňa Detského fondu OSN (UNICEF) Marixie Mercadová uviedla, že sú "vážne obavy" z prítomnosti detských vojakov medzi žoldniermi, najímanými Kaddáfím na boj proti povstalcom.
Žoldnieri prichádzajú do Líbye z Čadu, Nigeru, Stredoafrickej republiky a sudánskej provincie Dárfúr, čo sú oblasti známe detskými vojakmi, vysvetlila Mercadová. Osobitná vyslankyňa OSN pre deti a ozbrojené konflikty Radhika Coomaraswamyová tiež informovala o tom, že miestni civilisti a skupiny bojujúce za ľudská práva hlásia nepotvrdené správy o zabitých alebo zranených deťoch, zapojených do bojov v Líbyi.
Krajine hrozí potravinová kríza
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uviedla v piatkovom vyhlásení, že dopad prebiehajúcej krízy na potravinovú bezpečnosť bude výrazný. FAO tiež dodala, že má obavy aj z prípadného prerušenia "toku" tovaru a služieb a z núteného odchodu obyvateľov zo svojich domovov, ktorí sa hrnú k líbyjským hraniciam so susednými štátmi.
Povstanie proti líbyjskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu prinieslo násilie medzi povstalcami a bezpečnostnými silami, narastajúci počet obetí, hrozbu hladu a utečeneckú krízu, pretože tisíce ľudí utekajú z krajiny. Narušenie trhov, z ktorých farmári získavajú semená a priemyselné hnojivá, takisto predstavuje hrozbu pre poľnohospodársku produkciu a potravinovú bezpečnosť, uviedla FAO.
Líbya sa spolieha na dovoz potravín až z vyše 90 percent. Údajne sa v krajine nachádzajú potravinové zásoby približne na štyri mesiace, tvrdí humanitárna organizácia Svetový potravinový program OSN (WFP).
"Líbyi treba pomôcť doviezť potraviny," povedala v Ženeve hovorkyňa WFP Emilia Casellová.
