Podobne Európu v roku 1976 zachránil pred ožiarením Viliam Pačes (61), keď konal pri veľkej havárii v Jaslovských Bohuniciach. Dostal zrejme silnú dávku rádioaktivity, mal po nej nevoľnosti, ale žije dodnes.
Viliam Pačes (61) si zažil pred pár rokmi to isté, čo prežívajú v japonskej Fukušime.
Viliam Pačes pracoval celý život v slovenských atómových elektrárňach a v roku 1976 počas havárie v Jaslovských Bohuniciach riskoval vlastný život, aby zabránil katastrofe. „Na 5. január 1976 nikdy nezabudnem. Článok vystrelil z reaktora, narazil do stropu, z otvoreného kanála sa začal valiť chladiaci plyn, rádioaktívne kontaminovaný a jedovatý CO2 , z príklopu reaktora začali vyletúvať oceľové kocky,“ spomína na osudnú katastrofu Viliam Pačes.
V roku 2008 dostal od prezidenta Ivana Gašparoviča Kríž Milana Rastislava Štefánika za to, že riskoval vlastný život, aby zabránil katastrofe.
V čase tejto havárie bol na mieste jediný, kto sa mohol pokúsiť otvorený kanál znovu zatvoriť. Našťastie sa mu to podarilo a sám tvrdí, že vďaka tejto skúsenosti vie presne, čo prežívajú teraz v Japonsku. „Tie stavy sú veľmi podobné. Tiež hrozilo, že reaktor nebude možné chladiť a dôjde ku katastrofe. Viem presne, aká panika jestvuje v Japonsku a čo všetko sa im môže stať,“ povedal hrdina. Viliam Pačes presne vedel, že môže dostať takú dávku žiarenia, ktorá ho môže zabiť.
„Aj ostatní mi neskôr povedali, že si mysleli, že sa nevrátim a ak to prežijem, budem mať dlhodobé následky. Ale keď je človek v práci a keď záchrana závisí iba od neho, tak rozmýšľa inak, ako keď je doma na gauči. Nemohol som povedať, nech to spraví niekto iný. Nikto iný, kto by dokázal utesniť kanál v reaktore, tam totiž nebol. Takisto som si predstavil to množstvo ľudí, ktorí by boli ohrození katastrofou a medzi nimi aj moja manželka s deťmi. Všetko ma to hnalo dopredu,“ spomína Vilam Pačes.
Žiadne vážnejšie zdravotné problémy doteraz nemal. Pritom ďalšie dávky žiarenia dostával aj neskôr, keďže v Bohuniciach pracoval aj naďalej. „Ťažko povedať, či mám taký odolný organizmus iba ja, alebo to je tým, že som malé dávky žiarenia dostával prakticky stále, a tak si na ne moje telo zvyklo. Som rád, že žijem a môžem si život užívať naplno so svojimi vnúčatami,“ dodáva s úsmevom Viliam Pačes.
