Zastrelený Petržalčan, bohatý podnikateľ Peter Steinhübel († 34) patril medzi výrazné postavy bratislavského podsvetia 90. rokov minulého storočia. Na sklonku svojho krátkeho života sa veľmi bál atentátu. Bez zbrane sa nikam nepohol.
Vlastnil autoservis, aj mraziarne
Steinhübel bol známy pod prezývkami Žaluď a Suchý. Začínal ako nástrojár. Robotnícku profesiu zavesil za klinec ešte za socializmu. Začal vekslovať. V Novom Čase, ktorému po atentáte v auguste 1993 poskytol v nemocnici exkluzívny rozhovor, sa verejne priznal k výmene valút pred luxusnými hotelmi a na parkoviskách. "Nehanbím sa za to, že som bol vekslák," povedal Žaluď, ktorý priznal aj to, ako dostal prezývku. "Ako chlapec som chodieval kibicovať kartárom. Jednému som stále radil, aby vyšiel so žaluďom. Zahriakol ma, povedal mi, že som žaluď... a vtedy mi táto prezývka prischla," dodal podnikateľ.
Kapitál získal v roku 1991 obchodovaním so striebrom. Za jeden týždeň sa mu kúpou šiestich ton striebra v Nemecku a jeho predajom v klenotníctvach v Bratislave a Prahe podarilo zarobiť až 12 miliónov korún. Poriadne sa nabalil až pri malej privatizácii. Na tzv. holandských dražbách s kumpánmi dokázal zastrašením odradiť od draženia iných záujemcov. Peniažky mu potom tiekli za provízie od podnikateľov, ktorí sa lacno dostali k lukratívnemu majetku. Obchodoval aj s veľkopodnikateľom Borisom Kollárom a známym privatizérom Vladimírom Poórom. Pustil sa aj do kšeftov s krachujúcou televíziou VTV a so súťažou kráľovnej krásy.
Žaluď peniaze investoval do legálneho biznisu. Kúpil pezinský autoservis, pred ktorý nechal postaviť niekoľko metrov vysokú sochu slobody. Neskôr kšeftoval s pozemkami, kúpil Bratislavské mraziarne. Jeho meno bolo spájané s Tatravagónkou Poprad, hotelom Kyjev a ďalšími firmami. Páčili sa mu mladé dievčatá a rád s nimi flirtoval v bratislavských nočných podnikoch alebo na Zlatých pieskoch. Slečny zvyčajne mali pod 18 rokov. Jeho dlhoročná mladá a pekná priateľka zahynula pri dopravnej nehode v blízkosti Starého mosta.
Škandál okolo Steinhübla prepukol v roku 1998, keď sa vydával za honorárneho konzula Albánskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí jeho diplomatický pas označilo za falzifikát. Neskôr sa ale stal skutočným libérijským diplomatom v Poľsku.
Žaluďa chceli zabiť niekoľkokrát
Prežil päť atentátov. Smrť Žaluďa, ktorému sa podarilo dostať aj medzi prominentov kultúrneho a športového života, si želali mnohí. Prvý raz na neho v roku 1993 zaútočil atentátnik pred domom jeho rodičov v bratislavskej Petržalke. Z pištole kalibru 9 mm mu do hrudníka vpálil päť guliek. V nemocnici na bratislavských Kramároch postreleného Žaluďa strážili policajti. Reportérovi Nového Času sa vtedy podarilo dostať k jeho nemocničnému lôžku. Bol to prvý rozhovor Žaluďa. Novinárovi neskôr poslal "poďakovanie" v podobe úderu päsťou od ochrankára.
Dostrieľaný Žaluď sa zo zranení liečil takmer rok. Pri ďalšom pokuse o jeho likvidáciu v decembri 1994 pred jedným podnikom v bratislavskom Novom Meste explodovala nálož pod Steinhüblovým autom vo chvíli, keď sa k nemu blížil. Výbuch zranil jeho ochrankára. V máji roku 1999 prežil ďalšie dva pokusy o vraždu. Neznámy strelec na jeho luxusné auto vypálil na Bajkalskej ulici. Ochrankár, ktorého strela trafila, o zranení mlčal. Pri ošetrovaní lekárom tvrdil, že sa postrelil sám. Žaluď aj tentoraz vyviazol s celou kožou.
Osudná chyba, ktorá ho stála život
Približne hodinu pred polnocou 4. augusta 1999 sa Žaluď spolu s ochrankármi objavil v areáli Bratislavských mraziarní na Trenčianskej ulici. Vo svojej firme si nepočínal príliš opatrne. Keď chcel prestúpiť z jedného auta do druhého, neznámy ostreľovač, ktorý pálil zo strechy neďalekých garáží, ho trafil do boku. Presne na to miesto kde nemal nepriestrelnú vestu. Trhavý projektil mu poškodil viacero vnútorných orgánov. Ochrankári zraneného Žaluďa previezli do neďalekej Ružinovskej nemocnice, kde mu však život už nedokázali zachrániť.
Odhodenú ostreľovaciu zbraň policajti našli. Kriminalisti zistili, že puška Sauer s puškohľadom patrila Nemcovi Hansovi Jochenovi P. Ten v októbri 1998 prišiel k nám na poľovačku. Kým Nemec s priateľom z Rakúska večerali v pohostinstve v bratislavskej Petržalke, ktosi mu ukradol luxusný tereniak Mitshubishi Pajero. V kufri auta bola sauerka. Skončila u ostreľovača, ktorý na Žaluďa vypálil jedinú ranu. Vražedná zbraň je dnes v zbierke policajných kriminalistov. Trestné stíhanie bolo prerušené v roku 2000.
Petra Steinhübla pochovali na petržalskom cintoríne. Prišlo toľko limuzín z celého Slovenska, akoby pochovávali nejakého významného štátnika.