Premiérka tvrdí, že keby s ním mala teraz podpisovať koaličnú zmluvu, tak sa už určite nedohodnú. Zároveň tvrdí, že ak by sa po voľbách nedostala jej strana do vlády, v opozičnej lavici nebude sedieť za žiadnu cenu. Aj o tomto sa Nový Čas rozprával s Ivetou Radičovou v stredu v noci na Úrade vlády.
Súhlasíte s tým, že vyhrali žabomyšie vojny v koalícii nad eurovalom?
Platilo by to, pokiaľ by neprišlo k schváleniu eurovalu. To, že opozícia si počkala a nechala to na dohodu koalície, je úplne v poriadku. Argument, že pre spojenie s dôverou sa opozícia nezúčastnila hlasovania, nie je pre mňa podstatný. A to z dôvodu, že takto sa ďalej spolu vládnuť nedá. Toto je principiálna vec. O dva týždne je summit, budú sa hľadať ďalšie riešenia, nové pravidlá. Naozaj bude zakaždým vládna kríza? Už sme tými problémami traumatizovali dosť.
Naozaj sa nedalo vládnuť ďalej?
Keď tri koaličné strany majú diametrálne odlišný názor ako jeden koaličný partner, a nie je možná dohoda, tak sa ďalej vládnuť spolu nedá. Treba si to povedať včas, kým to nespôsobí ďalšie škody. Titulky vo všetkých médiách sveta boli o tom, že sme čierna ovca. Republika, ktorej keď jej to prináša výhody, tak je v spoločenstve, a keď je problém, tak dá od toho ruky preč! My sa na žiadneho tučného Gréka neskladáme, my sa skladáme sami na seba, a to jedným percentom. Nemci, Francúzi, tí to momentálne ťahajú. Veď máme spoločnú menu euro. Ľahko sa politicky hovorí, nech si to aj krachne. Aká by potom bola hodnota slovenskej koruny, čo by sme si za ňu kúpili?
Musela však pre euroval padnúť vláda?
Keď naozaj hrozí finančný pád, tak to už nie je o tom, kto tu bude reálne vládnuť. Je to o tom, kto zabezpečí, aby ten dosah na Slovensko bol čo najmenší. Presvedčenie troch strán koalície, spolu so 17 vládami, 16 parlamentmi či zhoda 49 politických strán nie je zhodou nad geniálnym riešením. Je zhodou v súčasnej situácii nad jediným možným riešením.
Stálo to však za takú obetu? Nebudete premiérkou...
Teraz sa začal metlový tanec, kto je na vine. A keďže koalícia pozostávala zo 4 až 6 subjektov, tak treba dohodu všetkých. Moja miera zodpovednosti je v tom, že som túto dohodu nedosiahla. Preto to nie je z môjho pohľadu obeť, ale zodpovednosť za nedosiahnutie dohody.
Čoho je vám v tejto situácii najviac ľúto?
Občania sa pýtajú, dokedy bude takéto ťažké obdobie. Kríza si nevyberá generácie, ale ako keby obkročmo každú zachytila. Je mi ľúto toho, že sme mali obdobie - podobne ako môj predchodca ku koncu obdobia, my hneď na začiatku - ťažkých a nepopulárnych rozhodnutí. Namiesto prerozdeľovania šetrenie, namiesto skvalitňovania existujúcich zákonov opäť tvrdé reformy. To boli také kruto-ťažké rozhodnutia tvárou v tvár mnohých nespokojných občanov. Deficit sme významne skresali, čosi rozbehli a nebude šanca to dokončiť.
Aj ste si poplakali?
Nie, slzy mi nepomôžu. A svet nemá slzy rád. Okamžite by som mala na čele napísané, slabá žena, plače...
Vyjadrili ste sa, že politickú káru budete ťahať, kým vám budú sily stačiť. Platí to?
Najprv treba zlepšiť kredit Slovenska. A na to musím mať dostatok síl, či chcem, alebo nechcem. Proste musím. A potom si pomeriam, čo mi ešte zostalo.
Máte ešte ďalšie politické ambície?
Dostávam túto otázku, odkedy som v politike. Zadanie je jednoznačné. Nehádžem žiadne rukavice, naopak, pôjdem na summit, na všetky stretnutia, kde môžem prinavrátiť dôveryhodnosť SR. To je momentálne najdôležitejšie zadanie.
Viete si predstaviť, že sa posadíte ako poslankyňa do parlamentu?
Ako povedal klasik, môj predchodca Fico, že nebude sedieť v opozícii v parlamente a vykrikovať na vládu... Môžem ho citovať, ale s tým, že ja naozaj nebudem sedieť v opozícii a vykrikovať z lavice na vládu.
Máte ťažké srdce na Richarda Sulíka. Ten však na začiatku vyzeral ako váš najväčší spojenec.
Spojenie hlasovania s dôverou vláde je to, čo mi vyčíta bývalý koaličný partner. Keby sme hypoteticky skladali tú vládu teraz, mali podpisovať koaličnú zmluvu, tak sa určite nedohodneme. Vo vzťahu k riešeniam súčasnej krízy máme diametrálne rozdielny názor. A s takýmto sa nedá fungovať v spoločnej vláde. To nie je výčitka, ale konštatovanie faktu. V tomto nevieme nájsť spoločnú reč. Nestačí sa dohodnúť na vnútorných reformách, lebo nie sme robinsoni na opustenom ostrove. Sme významne závislí od tých ostatných. Preto je také dôležité pochopiť, že sa nedá oddeliť politika vnútorná a európska. Množstvo tejto agendy je už agendou nadnárodnou.
Akú zásadnú chybu počas vládnutia si vyčítate?
Nemôžem povedať, že človek neurobil chyby, to by bolo naduté. A takto ani neuvažujem. Myslím, že prvý a zásadný konflikt bola voľba generálneho prokurátora. Vymáhateľnosť práva v mnohom stojí a padá na fungovaní generálnej prokuratúry. Toto je naďalej veľký problém. Ani zďaleka to nie je ešte v súdnictve na dobrej ceste. Naopak, čo už môžem povedať, sú programy na transparentnosť a proti korupcii. To sa zo dňa na deň nedá vykoreniť v našej spoločnosti, lebo je to hlboko zažraté. Ale postupne si myslím, že sa to zlepšuje. Sú rozhodnutia, ktoré potrebujú svoj čas. To, čo najviac prekážalo občanom a aj mne, boli permanentné hádky cez médiá a robenie si napriek. Toto problém bol a možno, ak nie na eurovale, tak na inej téme by sme dospeli do štádia, že už nedokážeme nájsť dohodu.
Ako Radičová prežívala pád vlády
11. októbra - 9.50 hod.
11. októbra - 14.30 hod.
11. októbra - 23.46 hod.
12. októbra 13.50 hod.
