On ju totiž nadovšetko miloval a život bez nej si nedokázal predstaviť. Prežili spolu krásne tri roky, Pavol nedal na ženu svojho života dopustiť. Potom prišla krutá rana osudu. Monike diagnostikovali leukémiu, a tak farmár vedel, že svoju lásku pomaly a isto stráca. Jej smrť ho dostala až na psychiatriu...
Keď bol farmár Pavol mladý a vrátil sa z vojny, spoznal Moniku. Bola to láska na prvý pohľad. „Moniku som spoznal v jednej záhrade v Novom Meste nad Váhom, v parku lízala zmrzlinu. Prišiel som za ňou a oslovil som ju. A odvtedy sme boli spolu,“ spomína na zoznámenie Pavol. Vtedy ešte netušil, ako kruto sa s Monikou a s ním osud zahrá. Tá bola zdravá až do chvíle, keď začala z ničoho nič odpadávať. Vtedy už Pavol vedel, že to nič dobré neveští. Keď sa už ani mladé dievča necítilo dobre, išli do bratislavskej nemocnice. Ortieľ lekárov Pavla položil na kolená. Žene jeho života diagnostikovali zákernú leukémiu! Netrvalo to dlho a milovaná Monika zomrela.
„Miloval som ju nadovšetko a vtedy som na to vôbec nebol pripravený,“ spomína na kruté chvíle Pavol. Toho smrť jeho dievčaťa vzala natoľko, že musel vyhľadať pomoc odborníkov. „Viete, ja som mäkká povaha, aj na vojne ma šikanovali. Ja by som to sám nezvládol. Doktori mi dali lieky na upokojenie,“ prezradil bez okolkov. Na Monikin hrob chodil Pavol od jej smrti každý deň a nosil jej vždy 22 červených ruží. „Keď sme sa prechádzali po meste, pani pred kvetinárstvom balila ruže, krásne, také šípy. Monike sa veľmi páčili, tak som jej ich kúpil, bolo ich tam 22,“ pousmial sa farmár. Práve preto, pri každej návšteve doniesol na jej pamiatku na hrob vždy 22 ruží.
Chodil tam až tak často, že sa to nepáčilo jej rodičom a dokonca ho z cintorína musela odviesť aj polícia. „Zobrali ma odtiaľ, ale ja som tam potom aj tak znovu chodil, ona bola moje všetko. Ja by som vás tam aj zobral, ale jej rodina si to nepraje,“ povedal Novému Času farmár, ktorý z tohto dôvodu neposkytol ani žiadne spoločné fotografie. Navonok tvrdému farmárovi sa do očí vtlačia slzy vždy, keď si na Moniku čo i len spomenie. Jej smrť v ňom zanechala obrovské následky.
Jeden z klincov do rakvy dostal, keď mu zakrátko nato umrel na rovnakú diagnózu jeho brat Jozef. „Hrozne som to s mojimi rodičmi prežíval. Keby mi neumrel vtedy brat, bol som rozhodnutý, že pôjdem za Monikou. Tá psychika bola nanič,“ spomína na jedno z najťažších období vo svojom živote Pavol.