Snehová pokrývka na Kysuciach láme rekordy, tak bohaté zrážky si nepamätajú ani mnohí Oravci. Globálne otepľovanie si vyberá svoju daň a na výčiny počasia si zrejme budeme musieť zvyknúť. Chladnému počasiu navyše túto zimu zrejme ešte neodzvonilo.
Podľa odborníkov na počasie sa počas tohoročnej zimy stretli dva extrémy – neobvykle vysoké a nízke teploty. „Začiatkom decembra namerali v Košiciach rekordných 10,1 stupňov Celzia. Na prelome januára a februára zase ortuť na Orave či Spiši klesla pod mínus 30 stupňov Celzia,“ bilancuje klimatológ SHMÚ Pavel Faško. Teplý vzduch z Atlantiku vystriedal studený prúdiaci z ázijskej časti Ruska. Chlad trápil celú Európu, od jej východných častí až po Španielsko. Jednou z hlavných príčin týchto zmien je aj globálne otepľovanie, ktorého dôsledkom je pribúdanie zrážok v zimných mesiacoch. A to sa tejto zimy prejavilo naplno.
V Čadci iba za jeden deň napadlo neuveriteľných 60 cm snehu, nezvyklé výčiny počasia však trápia aj iné kúty Európy. „Čo sa týka snehovej pokrývky, Balkán tromfol Alpy,“ tvrdí Faško. Vo vysokohorskom teréne sa hromadí v porovnaní s minulosťou viac snehu, turisti sú častejšie vystavení lavínovému nebezpečenstvu. Atmosférické procesy, ktoré súvisia s globálnym otepľovaním, majú veľa energie. Slováci v strede týždňa mohli pozorovať na toto ročné obdobie vzácny úkaz hrmenia. Teplotné výkyvy však boli typické pre päť posledných zím. Klimatológ preto pripúšťa, že aj v nasledujúcich rokoch sa treba pripraviť na zimy s veľkými teplotnými výkyvmi, a padať zrejme budú aj ďalšie rekordy.
Od klimatických výkyvov si zrejme neoddýchneme ani budúci týždeň. „Z nedele na pondelok môžeme očakávať veľmi aktívne sneženie, na juhu dážď a celkovo teplejšie počasie. Z dôvodu prechodu frontu však v utorok znova prituhne. V dolinách môžu vládnuť studené teploty, aj okolo -15 stupňov Celzia,“ hovorí meteorológ SHMÚ Jozef Csaplár. V stredu sa však má znova otepliť, na juhozápadnom Slovensku až do 10 stupňov. Otázne je, či sa počas ďalších týždňov znova ochladí. „Pokiaľ by sa presadil studený front prúdiaci zo zasneženej východnej Európy a Balkánu, môžeme si predĺžiť zimu,“ dodáva Csaplár.
Dôsledky globálneho otepľovania
1. Obrovské teplotné výkyvy
2. Zvýšená intenzita snehových zrážok v krátkom časovom období
3. Väčší výskyt lavín
4. Náhle oteplenie, topenie snehu a povodne
Dôveryhodnosť predpovede
Podľa meteorológa sa dôveryhodná predpoveď dá väčšinou vysloviť na najbližší týždeň. „Atmosférické javy v oblasti Strednej Európy sú veľmi premenlivé, niekedy je problém predpokladať počasie aj tri dni dopredu. Inokedy nám v jeden deň chýbajú informácie a v nasledujúci deň ich zistíme. Vtedy sa predpokladané počasie môže oddialiť, napríklad studený front dorazí na naše územie o pol dňa neskôr,“ vysvetľuje Jozef Csaplár. Úspešnosť predpovede samozrejme s narastajúcim časom klesá.
