Spomína sa vyššie zdanenie bánk i firiem so základom dane nad 30 miliónov eur. Ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu Iness upozorňuje na možné riziká ako odchod bohatých do zahraničia či umelé znižovanie daňových základov. Strana Smer vo svojom programe netajila, že chce zdaniť bohatších ľudí, veľké firmy i banky. Robert Fico v rozhovore pre Nový Čas argumentoval tým, že je to spravodlivé. Podľa Hospodárskych novín by to do štátnej kasy mohlo priniesť 340 miliónov €. „Pri priamych daniach sa odhaduje 4 % rast príjmov z tohto zvýšenia,“ tvrdí ekonóm Radovan Ďurana. Zároveň však upozorňuje, že príjmy pre štát nie sú až také isté. „Pri zvyšovaní sadzieb dane z príjmu vždy existuje riziko, že príjmy sa nezvýšia o plánovanú sumu, lebo poplatníci sa budú snažiť predchádzať vyšším daniam. Ťažko odhadovať, ako sa zachovajú dobre platení zamestnanci, ktorí budú niesť hlavnú záťaž,“ uviedol Ďurana.
Pre niektorých totiž môže byť zvýšenie daní dôvodom na odchod do zahraničia s nižším zdanením či výmenu zvýšenia platu za dlhšie voľno. Podľa Marka Kuchtu z personálnej agentúry Edymax na tieto opatrenia jednoznačne doplatia najlepšie zarábajúce vrstvy. „Predpokladám, že vplyv na trh práce to bude mať, predovšetkým v znížení motivácie zo strany fyzických osôb, pri právnických osobách sa to môže prejaviť v znížení výdavkov na investície, inovácie, možno ľudské zdroje,“ odhaduje Kuchta. Až 189 miliónov eur by do rozpočtu mohlo priniesť zavedenie špeciálnej bankovej dane vo výške 0,7 % z vybraných pasív. Hrozí však, že banky môžu výdavky premietnuť do vyšších poplatkov pre svojich klientov a na novú daň sa poskladáme všetci. „Vlastníci bánk budú požadovať vyššie výnosy, budú sa snažiť zachovať výnosnosť kapitálu. Vyššie bankové dane sa nemusia prejaviť len vo vyšších poplatkoch, ale aj v nižšej dostupnosti úverov,“ vysvetľuje Ďurana.
