Pavol Rusko: Postaviť RTVS na nohy nie je otázka peňazí!

Rád by si vyskúšal aj kreslo šéfa verejnoprávneho mediálneho komplexu, ale vraj v tejto chvíli nie je politicky priechodný. Pavol Rusko zároveň tvrdí, že RTVS je po rezorte zdravotníctva druhou najväčšou čiernou dierou na Slovensku, ale podľa neho stačí do vedenia dosadiť kvalitného manažéra.

Nechcete kandidovať na šéfa RTVS?

- Určite som sa týmito úvahami nezaoberal. Určite by som bol politicky nepriechodný, keďže každý musí splniť aj túto skutočnosť. Ja si nemyslím, že by ma ako bývalého politika dokázali akceptovať na vysokom poste v televízii. A keby som nebol v politike, tak či by som kandidoval? Možno áno, lebo riadiť televíziu je vec, ktorá sa nedá zabudnúť ako napríklad bicyklovanie. A hlavne mi je nekonečne smutno, ako naše televízie vyzerajú, či už komerčné, alebo verejnoprávna. Ja mám ambíciu nielen rozprávať, ale sa aj o niečo pokúsiť.

Vy ste riadili úspešnú televíziu, tá verejnoprávna je neúspešná. Kde vidíte hlavné problémy?

- Ono sa to volá manažment procesov a zmien. Ale myslím si, že veľa tam urobila aj neschopnosť všetkých manažmentov, ktoré sa tam vystriedali. Naozaj komplexne riadiť inštitúciu do istej miery ovplyvňuje aj politický vplyv. Napriek tomu si myslím, že sa dá v dnešnej dobe (možno viac ako pred 15 rokmi) s dôrazom na kreatívne a manažérske schopnosti naštartovať televíziu. Je jedno, či štartujete na zelenej lúke, alebo z rozbehu. Aj jedno, aj druhé je reálne a dá sa urobiť, len to treba vedieť. Pokiaľ ide o verejnoprávnu televíziu, tak v prvom rade ide o jedného človeka, ktorý si k sebe nájde tím ľudí. Nie sú to žiadne zázraky. Dokonca si myslím, že nemusíme ani plakať, že treba stále nalievať peniaze, pretože dve najväčšie diery na Slovensku sú zdravotníctvo a televízia. Je v rukách a schopnostiach šikovných manažérov postaviť televíziu na nohy a nie je to len otázka peňazí. Je to síce determinant, ale nie jediný a nie nezvládnuteľný.

Čo hovoríte na názor, že verejnoprávna televízia by sa mala zrušiť?

- Malá krajina ako Slovensko nikdy nevygeneruje také množstvo komerčných staníc, aby sa úlohy verejnoprávnej televízie mohli určitým spôsobom včleniť bez toho, že by sme nedostatok verejnoprávnej televízie pocítili. Keby tu bolo 7 - 8 komerčných kanálov, tak sa to dá.

Ako hodnotíte výkon Miloslavy Zemkovej v kresle šéfky RTVS?

- To je obraz toho, že niekto sa mal držať toho, čo vie. Ja viem, že ju prinútila doba, ja som ju akceptoval ako človeka, ktorý dobre pozná rozhlas, vie manažovať procesy a systémy a bol naozaj na mediálnom trhu pre tento druh média to najlepšie, čo vie trh vygenerovať. Len čo k tomu prišla televízia, bolo to pre ňu neprimerane veľké sústo, lebo ona nie je „televízak“. A keď má niekto v takejto dobe z tohto stavu televíziu dostať na oveľa vyššiu úroveň, štartovať nové procesy, štruktúry vysielania, finančného a kapacitného zabezpečenia, tak musí „televízakom“ byť. Ona v rozhlase fungovala ako kreatívna manažérka, ale v tej televízii fungovala ako úradník. A to je nezmysel, ktorý ministerstvo kultúry absolútne nekompetentne vyprodukovalo. Zabili riaditeľa dobrého rozhlasu úradníčinou a administratívou okolo zlučovania inštitúcií, ktoré samy osebe v televízii vôbec, ale vôbec nič nevyriešili.

O post riaditeľa RTVS sa budú zrejme uchádzať Václav Mika i Jaroslav Rezník? Čo si o nich myslíte?

- Ja som žičlivý človek, takže im želám veľa šťastia. Ja si myslím, že nie je dobré, aby som jedného alebo druhého komentoval. Obaja sú to moji kamaráti a mám určite veľa výhrad voči tomu, ako fungovala Markíza a do akej miery bol obmedzený vtedajší riaditeľ. Ja si myslím, že pre nikoho, kto sa o to pokúsi, to nebude ľahké a je to pre mňa jednoznačne v prvom rade o silnej osobnosti nového riaditeľa. Ten určuje líniu, ten určuje smer, určuje tím aj algoritmus.

Koho by ste si na tomto poste vedeli predstaviť?

- V momente, keby som povedal jeho meno, tak sa tým riaditeľom nestane, lebo každý povie, že Ruskov človek. Nechcem nikomu škodiť, nemôžem povedať jeho meno.

Koncesionárske poplatky. Áno, alebo nie?

- Mňa liberalizmus učí, že človek by mal platiť vtedy, keď používa, ale nie plošne. Z druhej strany sa veľmi znižuje závislosť televízie od politikov, takže určitá forma by sa mala nájsť, napríklad príspevok zo štátneho rozpočtu odvíjajúci sa od HDP. Pokiaľ tento smelý model neprejde do praxe, tak zrušenie koncesionárskych poplatkov sa vlastne len zdevalvovalo a televízia prišla o peniaze. Nápad ako taký hodnotím ako hlúpy, najmä v situácii, keď sa povie, že o rok už nemusíte. Vtedy prestane platiť každý.