Jozef Martikán, otec a tréner čerstvého bronzového medailistu z Londýna, samozrejme dosť intenzívne prežíval Michalove jazdy v kanáli Lee Valley.
Až tak intenzívne, že si po prvej pokazenej kvalifikácii, keď mal jeho syn nôž na krku, že si od lekára vypýtal tabletku na upokojenie. Napokon ju však neužil a stres zvládol aj bez chémie.
Na rozdiel od minulosti však už nebeží popri trati aby sledoval Michalovu jazdu. „Dnes už nemám šancu. Oni sú blázni, teraz už jazdia tak rýchlo, že to človek skrátka nestíha. Možno po tretiu bránku by som dobehol a on by už bol v cieli. V Atlante som ešte bežal, ale to je už 16 rokov, to som mal inú kondíciu...“ smial sa po bronzovom finále Jozef Martikán.
„V Sydney o štyri roky neskôr som tiež už nebežal, tam sa ani nedalo, bolo tam veľa ľudí,“ dodal.
