V liste adresovanom vedeniu biskupského úradu sa uvádza, že práve Štefan Náhlik, ktorý je v dokumentoch zverejnených na stránke ÚPN evidovaný ako agent ŠtB, mal spravovať desiatky cirkevných účtov a disponoval miliónmi korún. Sokol a arcidiecéza sa k novým informáciám odmietli vyjadriť.
List, ktorý zverejnili televízia TA 3 a časopis .týždeň, je z decembra roku 1999. Jeho autorom je pomocný biskup z Trnavskej arcidiecézy Dominik Tóth, ktorý mal mať financie na starosti, ale v skutočnosti figuroval len na papieri. Dokument plný poľutovania, výčitiek a výziev k náprave bol adresovaný Štefanovi Náhlikovi, ktorý je v dokumentoch uverejnených na stránke Ústavu pamäti národa (ÚPN) evidovaný ako agent Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Na vedomie išiel aj arcibiskupovi Sokolovi a vedeniu celého úradu. V liste sa spomína, že práve Náhlik mal mať na starosti účty a disponovať cirkevným kapitálom, pritom ani nebol zamestnancom arcidiecézy.
„Strhli ste na seba tú moc, ktorá patrí generálnemu vikárovi. Vy spravujete majetok Arcibiskupského úradu (ABÚ), kým generálny vikár nepozná ani jedno konto. Vy prijímate a prepúšťate zamestnancov bez toho, že by ste čo len upovedomili generálneho vikára. Azda niet v Cirkvi taký prípad, že by bol generálny vikár tak odstavený z majetkových hodnôt, ako ste to Vy urobili. Keby sa tak niečo stalo s o. arcibiskupom: kto bude zodpovedný?, veď ja nepoznám absolútne majetkový stav úradu, nepoznám ani jedno bankové konto,“ píše sa v liste z roku 1999, ktorý zverejnili médiá.
S vtedajšou situáciou, ktorá v arcidiecéze vláda za čias Jána Sokola, však neboli spokojní viacerí duchovní. Dokument vyčíta mužovi, ktorý je v databáze ŠtB zverejnenej ÚPN evidovaný ako agent pod krycím menom Rehoľník či Rubens, aj to, že nezodpovedne nakladá s peniazmi. „Žalujem na Vás, že Vy ste vtiahli o. arcibiskupa do svojich majetkových záujmov natoľko, že neberiete ohľad na ekleziologický rozmer cirkevného majetku. Tým trpí celá arcidiecéza, kňazstvo, tomu treba urobiť koniec,“ kritizuje v liste pomocný biskup Dominik Tóth. Zarážajúce však je, že Náhlik nebol ani len oficiálnym zamestnancom úradu, napriek tomu rozhodoval o cirkevnom majetku.
Včera sa objavili informácie aj o neevidovaných účtoch, či dokonca kradnutí zmluv z arcidiecézy. Po svojom odchode poslal odvolaný Bezák arcibiskupom list, ktorý na to poukazoval. „V Ľudovej banke bolo v rokoch 1997 - 2009 evidovaných viac ako 80 účtov, ktoré neboli zaznamenané v hlavnej účtovnej knihe arcidiecézy. Zdroje a pohyby na nezaevidovaných účtoch nie sú do dnešného dňa vyjasnené, hodnota nezaevidovaného majetku bola odhadom 24 miliónov eur,“píše v liste Bezák. Podľa listu mali z arcidiecézy zmiznúť zmluvy, to bol hlavný dôvod, prečo Bezák po nástupe do funkcie zakázal vstup do úradu Sokolovým ľuďom. „Bola zaznamenaná strata niektorých dokumentov z archívu a z kancelárií počas návštev niektorých osôb,“ píše sa v liste, ktorý má TA 3.
Napriek tomu, že najnovšie informácie vrhajú zle svetlo na financovanie Trnavskej arcidiecézy a poukazujú na zvláštne praktiky, jej zástupcovia sa k prípadu nevyjadrujú. „Nateraz sa vyjadrovať k zverejneným informáciám nebudeme,“ reagoval hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík pre TA 3. Ján Sokol vtedajšiu situáciu na arcidiecéze obhajoval.
"Do žiadnych účtov nevidel, do žiadnych majetkov sa nestaral, lebo to nebolo v jeho kompetencii a ja neviem, či tomu vôbec rozumel. Usporiadať papiere, to môže aj moja mama," reagoval svojsky pre TV Markíza Ján Sokol. Náhlik sa zdržiava v zahraničí a s médiami nekomunikuje, preto sa jeho reakciu nepodarilo získať.
Celé znenie listu
List vniesol viac svetla aj do prípadu, pre ktorý sa arcibiskup Ján Sokol súdil s týždenníkom .týždeň. Okrem ospravedlnenia žiadal aj odškodné 50-tisíc €. Emeritný trnavský arcibiskup žaloval vydavateľa časopisu za články, podľa ktorých mal Sokol previesť pol miliardy slovenských korún na účet bývalého agenta Štátnej bezpečnosti Štefana Náhlika. Peniaze mali okrem iného pochádzať aj z predaja pozemkov pod Tescom na bratislavských Zlatých pieskoch. Tie nemali byť vedené v účtovníctve cirkvi.
V procese vypovedal aj arcibiskup Róbert Bezák, ktorého za nejasných okolností začiatkom leta odvolal z funkcie pápež. Z jeho výpovedi vtedy vyplynulo, že Náhlik na arcibiskupskom úrade pracoval ako Sokolov poradca. Bezák vtedy uviedol, že nebolo možné zistiť, či Sokol previedol peniaze na účet Náhlika, keďže k tomu nemal k dispozícii všetky účtovné doklady. A tieto peniaze podľa jeho zistení neboli zapísané v účtovnej evidencii.
Práve kritika financovania arcidiecézy a predchodcu Sokola mali byť hlavným dôvodom Bezákovho odvolania.
