História Česko-Slovenska a najdôležitejšie míľniky vzniku samostatnej Českej a Slovenskej republiky:
30. mája 1918 - Pittsburgská dohoda, ktorá schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem (podpísali ju v USA predstavitelia českých a slovenských organizácií s T. G. Masarykom)
3. septembra 1918 - vláda USA uznala Národnú radu česko-slovenskú za česko-slovenskú vládu a pripojila sa tak k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna) a britskému (9. augusta) diplomatickému uznaniu
Washingtonská deklarácia18. októbra 1918 - Washingtonská deklarácia, ktorú vypracovala dočasná čs. vláda ako vyhlásenie čs. samostatnosti
28. októbra 1918 - vyhlásenie samostatnosti Česko-Slovenska (v Prahe Národný výbor vydal zákon "o zriadení samostatného česko-slovenského štátu") a delegácia Národného výboru začala v Ženeve rokovanie o vytvorení a podobe čs. štátu
30. októbra 1918 - vytvorenie Slovenskej národnej rady a prijatie Martinskej deklarácie, ktorá vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte Slovákov a Čechov
14. novembra 1918 - prvá schôdza Národného zhromaždenia, vyhlásenie republiky a voľba prezidenta - zvolili Tomáša Garrigua Masaryka (funkčné obdobie 1918 -1935, abdikoval 14. decembra 1935, zomrel 14. 9. 1937)
29. novembra 1920 - Národné zhromaždenie prijalo Ústavu ČSR, ktorá vyhlásila Česko-Slovensko za demokratickú republiku, ktorej hlavou je volený prezident
29. septembra 1938 - Mníchovská konferencia - dohoda bez účasti Česko-Slovenska o odstúpení čs. pohraničných oblastí Nemecku
Mníchovský diktát30. septembra 1938 - čs. vláda prijala mníchovský diktát
6. októbra 1938 - ustanovená slovenská autonómna vláda, predseda Jozef Tiso
30. novembra 1938 - voľba prezidenta, zvolený Emil Hácha (funkčné obdobie 1938-1945, tzv. štátny prezident)
14. marca 1939 - slovenský snem vyhlásil Slovenskú republiku
2. svetová vojna15. marca 1939 - 8. mája 1945 - obdobie nacistickej okupácie a druhej svetovej vojny
17. novembra 1939 - francúzska vláda uznala čs. Národný výbor v Paríži
9. júla 1940 - čs. Národný výbor sa uzniesol utvoriť na britskej pôde dočasné štátne inštitúcie ČSR - úrad prezidenta, vládu a štátnu radu, 21. júla zriadil štátnu radu, 22. júla vymenovali vládu
18. júla 1941 - čs. exilovú vládu uznala sovietska a britská vláda
december 1943 - vytvorená ilegálna Slovenská národná rada, prijatá Vianočná dohoda ako programový dokument, ktorý sa vyslovil za vytvorenie ČSR na základe rovnoprávnosti Čechov a Slovákov.
Slovenské národné povstanie29. augusta 1944 - začalo sa Slovenské národné povstanie
4. apríla 1945 - vymenovaná prvá vláda Národného frontu Čechov a Slovákov na čele so Zdeňkom Fierlingerom
5. apríla 1945 - vyhlásený Košický vládny program Národného frontu Čechov a Slovákov, ktorý dohodli na moskovských rokovaniach čs. politických strán v marci 1945
24. októbra 1945 - ČSR sa stala jedným zo zakladajúcich členov OSN
26. októbra 1946 - prvé riadne voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia, najsilnejšou politickou stranou sa stala KSČ, ktorá získala 37,94 percent hlasov
Vedúce postavenie KSČ20.-25. februára 1948 - KSČ získala vedúce postavenie v spoločnosti. FZ ČSFR 23. mája 1991 konštatovalo, že sa tým začala doba neslobody, ktorá sa podľa toho istého uznesenia skončila 17. novembra 1989
9. mája 1948 - schválená Ústava 9. mája, ktorá hovorila o ľudovodemokratickej republike
14. júla 1948 - voľba prezidenta ČSR, zvolený Klement Gottwald (funkčné obdobie 1948 -1953, zomrel 14. marca 1953)
21. marca 1953 - voľba prezidenta ČSR, zvolený Antonín Zápotocký (funkčné obdobie 1953 -1957, zomrel 13. novembra 1957)
31. júla 1956 - prijatý ústavný zákon o slovenských národných orgánoch -Slovenskej národnej rade a Zbore povereníkov
19. novembra 1957 - voľba prezidenta ČSR, zvolený Antonín Novotný (funkčné obdobie 1957-1968, zomrel 28. januára 1975)
Zmena názvu štátu na ČSSR11. júla 1960 - prijatá nová ústava, názov štátu zmenený na Československá socialistická republika (ČSSR). Ešte viac oklieštené právomoci slovenských národných orgánov.
január 1968 - na čelo ÚV Komunistickej strany Česko-slovenska zvolili Alexandra Dubčeka. Začal sa experiment obrody socializmu, úsilie o tzv. "socializmus s ľudskou tvárou".
24.-26. júna 1968 - Národné zhromaždenie schválilo ústavný zákon o príprave federatívneho usporiadania ČSSR a zákon o súdnej rehabilitácii nespravodlivo odsúdených
21. augusta 1968 - vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy (Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR) vstúpili na územie ČSSR bez vedomia čs. štátnych orgánov, akcia bola oficiálne označená za internacionálnu pomoc, podľa Generálnej prokuratúry ČSFR bolo k 3. septembru 1968 evidovaných minimálne 72 mŕtvych, 266 ťažko a 436 ľahko zranených čs. občanov, 4. decembra 1989 predstavitelia piatich štátov VZ označili vstup vojsk do ČSSR ako zásah do vnútorných záležitostí zvrchovaného štátu
23.-26. augusta 1968 - rokovanie Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV KSSZ v Moskve, podpísaný protokol o opatreniach na "upevnenie socializmu" v ČSSR
27. októbra 1968 - Národné zhromaždenie schválilo ústavný zákon o česko-slovenskej federácii ako zväzku dvoch rovnoprávnych národných republík - Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky
1. januára 1969 - nadobudol platnosť zákon o čs. federácii, vymenovali federálnu vládu na čele s Oldřichom Černíkom
20.-21. decembra 1970 - Federálne zhromaždenie ČSSR schválilo zmeny ústavného zákona o čs. federácii a federálnych orgánoch, zmeny značne obmedzili právomoci republík v prospech centra, boli súčasťou celkových normalizačných tendencií začatých v apríli 1969
Husák prezidentom29. mája 1975 - voľba prezidenta ČSSR, zvolený Gustáv Husák (funkčné obdobie 1975 -1989, zomrel 18. novembra 1991)
17. novembra 1989 - pietny akt pražských študentov vysokých škôl na uctenie si pamiatky Jana Opletala prerástol do demonštrácie požadujúcej politické reformy. Pri zásahu poriadkových síl bolo 561 zranených (podľa správy komisie FZ ČSFR z 9. mája 1990, Správa nezávislej komisie zdravotníkov OF z 12. apríla 1990 uvádzala 592), vypukli masové demonštrácie proti policajnému zásahu v Prahe a postupne v ďalších mestách. Trvali do 27. novembra, k demonštráciám študentov sa postupne pripojili všetky vrstvy obyvateľstva s požiadavkou politických reforiem a urýchlenia procesu demokratizácie.
29. novembra 1989 - na 16. mimoriadnej schôdzi snemovní FZ ČSSR schválené zmeny v Ústave ČSSR - zrušené články 4., 6. a 16. o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti a v Národnom fronte a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu, predseda FZ ČSSR Alois Indra podal demisiu
3. decembra 1989 - vymenovaná rekonštruovaná federálna vláda na čele s Ladislavom Adamcom, z 21 členov novej vlády bolo 16 príslušníkov KSČ, jeden ČSS, jeden ČSL, traja nestraníci, proti zloženiu vlády protestovali rôzne strany a organizácie, 4. decembra demonštrácia na Václavskom námestí v Prahe a v ďalších mestách
5. decembra 1989 - vymenovaná nová vláda ČSSR, päť nestraníkov, osem príslušníkov KSČ, štyria príslušníci ČSS a ČSL. Na čele vlády naďalej L. Adamec
10. decembra 1989 - vymenovaná vláda ČSSR (vláda národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom, po prvý raz od r. 1948 menšinové zastúpenie KSČ 10:11), desať členov KSČ, sedem nestraníkov, dvaja členovia ČSS, dvaja členovia ČSL, v decembri ukončil členstvo v KSČ Valtr Komárek a Vladimír Dlouhý, v januári 1990 Marián Čalfa, pomer zastúpenia KSČ sa tak zmenil na 7:14
20. decembra 1989 - Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSSR
Havel prezidentom29. decembra 1989 - voľba prezidenta republiky - zvolili Václava Havla (1989-1992, abdikoval 20. júla 1992)
30. januára 1990 - rekonštrukcia zloženia Federálneho zhromaždenia, zvolených 120 nových poslancov na uvoľnené miesta po tých, ktorí sa mandátu vzdali (102) alebo boli odvolaní (35), KSČ stratila väčšinové zastúpenie, ktoré mala vyše 40 rokov.
1. marca 1990 - názov Slovenská socialistická republika zmenený na Slovenská republika (SR)
6. marca 1990 - názov Česká socialistická republika zmenený na Česká republika (ČR)
29. marca 1990 - Federálne zhromaždenie schválilo zmenu názvu Československá socialistická republika na Československá federatívna republika (názov platný do 20. apríla 1990)
Zmena názvu štátu na ČSFR20. apríla 1990 - názov republiky zmenený na Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)
8.-9. júna 1990 - voľby do Federálneho zhromaždenia ČSFR, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady - kandidovalo 22 politických strán, hnutí a koalícií, najviac hlasov získali hnutie Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu
27. júna 1990 - ustanovujúca schôdza FZ ČSFR, za predsedu zvolili Alexandra Dubčeka, vymenovali vládu ČSFR na čele s Mariánom Čalfom
28. októbra 1990 - stretnutie prezidenta ČSFR V. Havla, predsedov vlád ČSFR, ČR a SR a predstaviteľov hlavných politických síl v Slavkove pri Brne a štátoprávnom usporiadaní ČSFR, prijatá Deklarácia k 72. výročiu vzniku Česko-slovenskej republiky
Prijatie do Rady Európy21. februára 1991 - ČSFR prijatá oficiálne do Rady Európy
15. marca 1991 - na zhromaždení v Bratislave na Námestí SNP bola vznesená požiadavka vyhlásenie štátnej zvrchovanosti a samostatnosti Slovenska
16. decembra 1991 - podpísaná dohoda o pridružení ČSFR k Európskemu spoločenstvu
5.-6. júna 1992 - voľby do FZ ČSFR, ČNR a SNR, kandidovalo 40 politických strán, hnutí a koalícií, v ČR zvíťazila koalícia Občianska demokratická strana - Kresťanskodemokratická strana, v SR Hnutie za demokratické Slovensko
8. júna 1992 - koaličné rokovanie reprezentácií ODS a HZDS v Brne o zostavení federálnej vlády, ďalšie boli 11. júna v Prahe, 17. júna v Prahe a 19. júna v Bratislave. ODS navrhovala upevňovanie funkčnej federácie (fakticky zachovanie alebo prehĺbenie unitaristickej formy česko-slovenského štátu) alebo rozchod ČR a SR, HZDS navrhlo zachovať spolužitie oboch republík v konfederatívnej forme
28. júna 1992 - ustanovujúca schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR, za predsedu zvolili Michala Kováča (HZDS)
2. júla 1992 - vymenovaná vláda ČSFR na čele s Jánom Stráskym (ODS)
3. júla 1992 - voľba prezidenta ČSFR (prvé kolo), druhé kolo 16. 7., žiaden z kandidátov nezískal potrebný počet hlasov
Deklarácia o zvrchovanosti17. júla 1992 - na 3. schôdzi SNR prijatá deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky
26. augusta 1992 - šieste kolo rokovaní ODS a HZDS v Brne, dohodnutý harmonogram ďalšieho postupu zániku federácie k 1. januáru 1993
1. októbra 1992 - nadobudla platnosť nová Ústava Slovenskej republiky prijatá 1. septembra 1992 na 5. schôdzi SNR
29. októbra 1992 - v Prahe podpísali 16 dohôd o budúcej spolupráci medzi ČR a SR.
4. novembra 1992 - vláda ČSFR schválila návrh ústavného zákona o delení majetku ČSFR medzi ČR a SR a jeho prechode na ČR a SR
5. novembra 1992 - FZ ČSFR schválilo program opatrení vlády proti živelnému a neústavnému zániku federácie a proti prípadnému vyvolaniu konfliktov medzi občanmi
9. novembra 1992 - tretie kolo spoločných rokovaní vlád ČR a SR v Židlochoviciach - schválili zmluvu o dobrom susedstve, priateľských vzťahoch a spolupráci, šesť zmlúv z hospodárskej oblasti a zmluvu o spôsobe usporiadania vzťahov vyplývajúcich z rozdelenia Čs. armády
Posledné kroky pred vznikom samostatných republík17. novembra 1992 - ČNR a NR SR schválili uznesenie o zániku FZ a zániku ČSFR
25. novembra 1992 - FZ ČSFR prijalo ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky
1. januára 1993 - Vznik Českej republiky a Slovenskej republiky ako samostatných štátov.
