Bol členom a najvýznamnejšou oporou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre viac ako 50 rokov. Narodil sa 19. novembra 1929 v Nitre, kde prežil celý svoj osobný aj profesionálny život. Bol vyštudovaný obchodník, no tomuto povolaniu sa prestal venovať v roku 1955, keď nastúpil do umeleckého súboru vtedajšieho Krajového divadla v Nitre.
Ostal mu verný až do svojho skonu. Do sŕdc divákov sa zapísal predovšetkým ako komik. Počas takmer polstoročia vytvoril v Nitre viac ako 170 postáv. Jeho poslednou divadelnou postavou na nitrianskom javisku bola postava Firsa v Čechovovom Višňovom sade. V jeho herectve sa striedali polohy komické so smutno-smiešnymi, groteskné s vážnymi.
Dóczy účinkoval vo viacerých filmoch, televíznych filmoch a inscenáciách, zábavných programoch. Dokopy ich bolo vyše 120. Diváci si ho obľúbili napríklad v populárnom Svákovi Raganovi alebo vo filmovej verzii Adama Šangalu.
Dóczy je držiteľom viacerých ocenení: Zaslúžilý umelec, Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo (2001), Ceny mesta Nitry za celoživotný prínos a výrazný rozvoj divadelného i filmového umenia a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti umenia, osobitne divadelného (2010). „Bol nielen výnimočný, charizmatický a Bohom obdarený herec, ale aj skvelý človek, kolega, priateľ, otec, syn, dedo. Patriot a bard Divadla Andreja Bagara v Nitre. Srdečný hostiteľ, láskyplný vinohradník, jednoducho gurmán života. Šíriteľ dobrej nálady, pozitívnej energie, humoru a vtipu. Čelný reprezentant veľkej a dnes už možno povedať aj zlatej generácie slovenských hercov, pre ktorých bolo divadlo všetkým,“ spomína naňho umelecký súbor Divadla Andreja Bagara.
Posledná rozlúčka s hercom Jozefom Dóczym sa uskutoční v piatok 25. januára o 9,30 hodine vo Veľkej sále Divadla Andreja Bagara v Nitre.
Reakcie na úmrtie legendárneho herca:Leopold Haverl (76)
„Jožko Dóczy bol taká herecká osobnosť, taký balvan herecký. Bol komediálnym herecom, s ním bolo herectvo krásne aj zároveň nebezpečné, pretože on bol ako živel. Bol veľkým improvizátorom a z každej situácie sa vedel vynájsť. Robil som s ním veľa inscenácií, hlavne v Nitre. Pobral sa za Milanom Kišom, bola to nerozlučná dvojica. Je to strašné.“
Medzi jeho najvýznamnejšie divadelné úlohy v nitrianskom divadle patrili:
Doboši (Drotár, 1956),
Kapitán Blutschli (Čokoládový hrdina, 1957),
Hugh Evans (Veselé panie z Windsoru, 1958),
Profesor (Hviezda bez mena, 1959),
Tartuffe (Tartuffe, 1960),
Zupák (40 omylov Herodesových, 1967),
Gašpar Radúzo (Kat a blázon, 1968),
Elwood O. Dowd (Harvey, 1969),
Pyrgopolinices (Chvastúň, 1971),
Galiba (Žobrácke dobrodružstvo, 1972),
Luigi Lombardi (Luigiho srdce, 1973),
Taran (Faraóni, 1979),
Július Gultfrojd (Koza, 1981),
Strýco Múčka (Šikuliáda, 1982),
Atanas Šatas (Heš, zubatá, heš, 1983),
Ervín Švancara (Libero, 1984),
Ilarion (Ja, stará mama, Iliko a Ilarion, 1985),
Jaro (Proso, 1986),
Dr. Dreyfus (Byt, 1987),
Trndlík (Tanec nad plačom, 1988),
Paul (Len nijakú paniku, 1989),
Al Lewis (Zlatí chlapci, 1990),
Sekera (Čaj u pána senátora, 1991),
Doolittle (Pygmalion, 1993),
John Emery Rockefeller (Vietor v korunách Sasafrasu, 1994),
Grgôň (Pacho sa vracia, 1995),
Falstaff (Veselé panie z Windsoru, 1996),
Lazar Wolf (Fidlikant na streche, 1998),
Tót (Rodina Tótovcov, 2001),
Vendelín Pohánka (Adam Šangala, 2003),
Klaun (Svätenie jari, 2005),
Caniche (Modrá ruža, 2008)
Viac o smrti herca Dóczyho a ďalšie reakcie hereckých kolegov nájdete zajtra v Novom Čase!