Tvrdí, že okolo nás je veľa svinstva a rozhodol sa podať svedectvo, ktoré musel absolvovať on. Spomína 730 ľudí. Z vysokej politiky, biznisu aj zo sveta celebrít. Niektorým z nich sa napísané slová iste nebudú páčiť. Autor je však pripravený na prípadnú pomstu. Najťažšie sa mu opisovali rodinné vzťahy a tragický odchod milovaného syna Huga.
Knihu písal dva roky s prestávkami, niekedy aj dvojmesačnými. Pôvodne to mala byť útla knižôčka, ktorá by mapovala históriu rodiny a utrpenie, ktoré jeho otcovi pripravil komunistický režim. A hrdinstvo jeho matky, ktorá za daných okolností vychovala dve deti. „ Keď som sa rozpísal, pochopil som, že odchodom môjho otca na večnosť v roku 1980 naša sága nekončí, naopak nabrala na intenzite, nuž som sa rozpísal,“ vraví Andrej Hryc. Kniha má 57 kapitol a je napísaná na 370 stranách.
Autor v nej spomína 730 osôb z rôznych prostredí a kruhov. Nie každému sa texty budú páčiť. „Okolo nás je stále všelijakého svinstva, s ktorým si veľa ľudí nevie poradiť, nuž toto je len svedectvo o tom, čo som musel absolvovať ja. Možno to bude pre inšpiráciu, ktorá mu pomôže prežiť,“ vysvetľuje motív opísať vzťahy a prepojenia, s ktorými sa pri svojej práci v živote stretol. Tvrdí, že si tak svojím spôsobom takto očistil svoju dušu. Kniha sa začína kapitolou „Padni komu padni“.
„Každý je zodpovedný za svoje konanie a v mojom veku sa nemám čoho obávať. Prežil som aj oveľa nebezpečnejšie situácie,“ uvádza Hryc. Žalôb na ochranu osobnosti a trestných oznámení za ohováranie sa neobáva. Vyhlásil, že všetko, čo v knihe opisuje, vie preukázať. „Vždy som zastával princíp: Kto sa bojí vlka, nech sa v lese nepotĺka,“ povedal.
Na prípadnú vendetu je však pripravený. „Mám slušnú fyzickú kondíciu a presne strieľam,“ vyhlasuje.„Možno ma pár ľudí prestane zdraviť, ale v princípe, tí čo ma nemali radi, ma naďalej nebudú mať radi, a tí čo ma dobre poznajú, tí vedia, že mám pravdu, že neklamem a tak sa ich to netýka,“ myslí si. Najťažšie sa mu opisovali rodinné vzťahy a tragický odchod milovaného syna.
Kniha Inventúra vyjde 14. februára, krst bude mať v Pálffyho paláci a krstným otcom bude J. E., generálny honorárny konzul Fínskej republiky a architekt Karol Kállay. Čo v nej považuje za najzaujímavejšie, necháva na čitateľa. Len v Novom Čase si dnes a počas celého budúceho týždňa budete môcť prečítať niektoré úryvky z Inventúry.
Úryvok z knihy: Hudek po vypočutí nahrávky zbledol ako krieda
Jedna z častí knihy sa venuje aj legendárnej nahrávke medzi ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom a šéfom SIS Ivanom Lexom. V nej sa rozprávali
o tom, ako vyšetrovatelia únosu Michala Kováča ml. skončia na prípade. „No však ten, toho kopneme do gúľ,“ sľuboval Hudek. „Ty, keď ho kopneš do gúľ, tak ti dám pusu na čelo,“ sľúbil mu Lexa. Andy Hryc prezradil, čo odvysielaniu tejto šokujúcej nahrávky predchádzalo:
.. Hudek okamžite prerušil poradu a s nejakými dvomi pánmi ma už čakal
vo svojej pracovni. Na veľkom stole, okolo ktorého ešte pred chvíľou sedelo vedenie rezortu, stál doubledeck, magnetofón, ktorým sa dalo simultánne prehrávať i nahrávať. „Môžem si to nahrať, však?“ spýtal sa minister tónom, ktorému sa nedalo odporovať. Odpovedal som, že prirodzene - „veď je to váš rozhovor“. Samozrejme, mal som so sebou len kópiu nahrávky, originál sme medzičasom notársky zapečatili. Pustil som kazetu a zadíval som sa na Hudeka. Sedel tam v krémovej košeli s modrou kravatou a mal vyhrnuté rukávy. Bolo mi ľúto, že nemám kameru. Po úvodných slovách zmeravel, zbledol a vložil si tvár do dlaní. Na slová, ktoré počas počúvania nahrávky povedal, nezabudnem do konca života. „Do p**i... Ku**a... To je ko**t... To je ko**t... Bože... To je ko**t... No a sme v p**i. Veď keď majú toto... majú aj iné...“ koktal úradujúci minister vnútra Slovenskej republiky. Test originality som mal v rukáve. „Čo s tým budete robiť?“ spýtal sa Hudek. „Budeme to vysielať vo večernom Žurnále, a preto by som potreboval vašu reakciu, pán minister.“ „Toto nemyslíte vážne!“ povedal Hudek biely ako krieda. „Čo mám na to povedať?“ „Hocičo, pán minister. Povedzte, že je to podvrh, že je to manipulácia, zostrih, nejaký imitátor... ale niečo povedzte.“ Hudek mi o chvíľu povedal, že nám zavolajú a ja som sa spokojný vrátil do Twistu. Kolotoč naberal na obrátkach. Začali sme každú polhodinu vysielať upútavku, že vo večernom Žurnále odvysielame mediálnu bombu, a do poslednej chvíle sme čakali na reakciu Hudeka a Lexu. Pravdepodobne neverili, že to bez ich reakcie odvysielame. Volal som na vnútro v priebehu popoludnia niekoľkokrát, ale vždy mi povedali, že pán minister nám zavolá neskôr. Nezavolal. A tak sa to stalo. Odvysielali sme ten hnoj. Škandál bol na svete...
