Čoraz častejšie sú však adopcie do zahraničia, keď sa páry z cudziny zaujímajú o slovenské deti. Ročne opustia našu krajinu desiatky z nich. Do ich dospelosti sa o nich majú viesť záznamy. Odborníci však poukazujú na to, že v mnohých prípadoch sú postadopčné správy takmer úplne rovnaké, alebo dokonca meškajú. K adopciám sa uchyľuje množstvo párov. V poslednom období sú časté aj adopcie do zahraničia. Naše úrady bežne oslovia zahraničné páry a chcú si adoptovať dieťa zo Slovenska. Podľa údajov Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí išlo za posledných desať rokov na adopciu 460 slovenských detí. Často ide o rómske deti, väčšinou končia v Taliansku, Holandsku a Švédsku.
Pri takýchto deťoch by sa mal do 18. roku viesť záznam o ich živote v cudzine a písať postadopčné správy. V mnohých prípadoch však nie je dokumentácia postačujúca. „Pri postadopčných správach sa nejaké omeškanie nikdy nemôže vylúčiť. Argumentácia odborníkov je taká, že prečo by nemohla byť väčšina správy totožná, ak sa v prípade nič nové nedeje. Hlavná časť sa môže opakovať, len sa aktualizuje, čo sa stalo za posledný polrok alebo štvrťrok,“ skonštatoval hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Stužka.
Podľa Natálie Blahovej z Asociácie náhradných rodín však môžu prípadné pochybenia úradníkov deťom uškodiť. „V detských domovoch je 4 000 opustených detí a mnohé z nich vinou pochybných spôsobov slovenských úradníkov navždy stratili šancu na život v rodine,“ uzavrela Blahová.
