Žijeme tak, ako keby zajtrajšok už nemal prísť, neodkladáme si na horšie časy a spoliehame sa, že na penziu nám pravdepodobne prispeje štát. Koľko by sme si mali mesačne odložiť, aby nám nehrozil v prípade straty zamestnania alebo choroby finančný kolaps?
Nádacia Partners si v rámci Dňa finančnej gramotnosti, pripadajúci na nedeľu 8. septembra, dala urobiť prieskum. Zisťoval, ako Slováci narábajú s financiami. „Dá sa povedať, že Slováci majú pomerne zlý prístup k vedeniu vlastného a rodinného rozpočtu,“ zhodnotila Jana Mokráňová z Nadácie Partners. Ako doplnila, množstvu opýtaných chýba finančná rezerva, ktorá je základom na dennodennú finančnú istotu, nehovoriac o financiách na strednodobé ciele, ako sú bývanie, vzdelanie pre deti a podobne. Zarážajúce je, že Slováci dlhodobo neplánujú takmer nič.
Ako sa vyhnúť prázdnej peňaženke
Maroš Kútnik zo spoločnosti Partners Group SK
1. Urobte si poriadok vo financiách
Najlepšou formou, ako sa zorientovať vo výdavkoch, je písať si ich všetky na jedno miesto. Najideálnejším časom na analýzu nákladov je jeden rok, pretože tak sa prejavia vo výdavkoch aj sezónne platby (darčeky, oblečenie, dovolenky). Čím kratšie obdobie na analýzu zvolíme, tým menej presné čísla dostaneme. Avšak platí, že najdôležitejšie je začať a spočítať aspoň tri mesiace, ako nerobiť prehľad výdavkov vôbec.
2. Aspoň 10 % z mesačného príjmu
Odložte si ich hneď po výplate na bezpečné miesto – či už prevodom z účtu, dohodou so zamestnávateľom, alebo vkladaním hotovosti. Najlepšou formou je nastaviť si trvalý príkaz z účtu deň po tom, ako na účet príde výplata. Už vopred považujte 10 % z príjmu za nedotknuteľné alebo „minuté peniaze“. Ak si sumu automaticky neodložíte, plánujte si výdavky tak, aby vám desatina zostala do rezervy.
3. So zvýšeným platom zvýšte aj výšku rezervy
Ak sa vám zvýši príjem v domácnosti, nezabudnite zvýšiť aj výšku rezervy. Pokiaľ sa vám darí a zarobíte viac, z nárastu príjmu by ste si mali vždy 50 % odkladať a z druhej polovice si urobiť radosť, alebo si zvýšiť životný štandard.
4. Nesiahajte na dlhodobé sporenia
Ako je napríklad sporenie na penziu. Najväčšou chybou pri strate či znížení príjmu býva zásah do svojich aktív. Úplne najhoršie je rušiť dlhodobé aktíva. Na nečakané výdavky slúži rezerva, nie dôchodkové sporenie.
5. Začnite hneď
S vytváraním rezervy nečakajte na „lepšie časy“, ani to neodkladajte na budúci mesiac. Ideálne je začať hneď, bez ohľadu na výšku sumy, ktorú sa vám podarí tento mesiac odložiť.
Vypočítajte, či vám hrozí kolaps
Príklad: Ak je váš mesačný príjem domácnosti 1 000 €, výdavky v kolónkach sú po sčítaní 850 €, tak výsledná suma bude 150 €, čo je 15 %, teda dostatočná suma na šetrenie. Tú by ste si mali mesačne odložiť a predísť tak finančnému kolapsu pri chorobe či strate zamestnania.
Darí sa vám každý mesiac šetriť ?
Živnostník Martin Sabo (34) s manželkou Janou (32), deťmi Biankou (2) a Sebastiánom (5), Nový Ruskov
- Nasporené nemáme, lebo v dnešnej dobe to ani veľmi nejde. Navyše, budujeme dom, takže aké úspory...? Keď sme nestavali, tak to išlo a dalo sa odkladať. Máme však pôžičky, a tie treba splácať. Na odkladanie už potom nezvýši.
Elena Grusová (62), invalidná dôchodkyňa, Trenčín
- Obaja s manželom sme vysokoškolsky vzdelaní. O finančnej rezerve hovoriť nemôžeme. Manžel dostane mesačne 422 €, ale výdavky máme 426 €! Ja z môjho invalidného dôchodku dokážem mesačne našetriť maximálne 50 €, ale vždy prídu nejaké výdavky, takže finančnú rezervu nemáme prakticky žiadnu.
Marianna Petrová (31), živnostníčka, Bratislava
Bohužiaľ, nedarí sa mi odkladať peniaze z výplaty. Nedajbože by sa niečo vážne stalo, bez pomoci rodiny by som to nezvládla.
