Veľká osobnosť sa vracia po vyše desiatich rokoch v unikátnej knihe, ktorá zverejňuje viac ako dve stovky listov medzi Satinským a jeho prvou veľkou láskou, tanečnicou Oľgou Lajdovou († 41). Listy sú plné vyznaní, ale i typického a nesmrteľného Satinského humoru. Osud im však neprial.
Ich láska sa začala romanticky. Počas nakrúcania známej filmovej komédie Výlet po Dunaji. Julo v nej (spolu s Lasicom) hral pasažiera a Oľga, ktorá bola baletkou, tanečnicu. Satinský mal v tom čase iba 20 rokov a Oľga o rok menej. Prvých päť rokov ich vzťahu však často neboli spolu – Oľga účinkovala v Košiciach, neskôr odcestovala za príbuznými do Ameriky, Julo bol na vojne... Svoje city si prejavovali v listoch. V knihe, ktorú zostavila Satinského dcéra z druhého manželstva Lucia, je 155 Julových a 51 Oľginých listov z rokov 1962 – 1965. Nie sú to však iba suché listy. Satinský, budúci slávny komik, v nich už vtedy ukázal svoj talent – doplnil ich fiktívnymi inzerátmi či reklamami, príhodami, kresbami.
Julo s Oľgou sa vzali v roku 1965 a bolo im súdené prežiť spolu dve desaťročia. Oľga tragicky zahynula v roku 1985 pri kúpaní v Karibskom mori na amerických Panenských ostrovoch, kde bola na zájazde spolu so súborom Lúčnica. „Bola dosť zvláštna, taká individualistka, samotárka,“ spomínal Julov brat Vojtech pre týždenník Život. „Vedela dobre po anglicky, a tak si urobila vlastný program. Odpojila sa od ostatných a išla navštíviť svojho strýka. Ten potom zariadil, aby ju pochovali do mora,“ opísal Vojtech.
Satinský sa druhýkrát oženil s lekárkou Vierou, s ktorou mal deti Luciu a Jána. Zomrel po ťažkom boji s rakovinou na Vianoce v roku 2002.
Mon Ange,
okolo tábora sú ostnaté drôty a rovina okolo je bezútešná. Napriek všetkému sú západy slnka stále iné. Stany vrhajú každý deň iné tiene. Nebo s hviezdami som začal mať rád.
Zistil som, čo jedia ľudia. Väčšina ľudí je to, čoho by som sa v civile ani nedotkol. Strava je ako pre prasatá. Ak je múčnik, tak Ti ho strčia do omáčky medzi zemiaky.
Chlapci ma prijali medzi seba a volajú ma „ten, čo má školy“ alebo jednoducho „redaktore“.
Ak to kvôli USA – VIETNAMU nepredĺžia, tak to tu nebude také strašné. Je to chlapský krst. (Človek sa tu hanbí povedať „nevládzem“, radšej omdlie...)
O Milanovi nemám žiadne správy. Napokon ani o Vás.
Odovzdaj delostrelecké pozdravy Jurajovi, Marte, Arpimu, Dušanovi a, samozrejme, pánom rodičom.
Drzo Ťa bozkávam na ústa.
Július
l´Ange
ORGÁN SCOL – ROČNÍK II – Číslo 4
NEPRÍJEMNÉ MESTO
Dnes som bol prvý raz vonku z hotela. Šiel som po ANTIKVARIÁT a späť. Táto Plzeň je veľmi nepríjemné mesto. Všade tu pijú pivo, a preto tu všetko smrdí pivom. Ešte aj v ANTIKVARIÁTE mal vedúci obchodu na pulte položený pollitrák piva.
Chodil som po meste, padal sneh a pozoroval som normálnych Čechov.
Naši potomkovia sa budú smiať, ako sme na východnej pologuli nevedeli v druhej polovici XX. storočia žiť.
To, že som v Čechách, pocítim vždy v jedálňach. Najdrahšie jedlo je KAČICA za 6.30 Kčs.
V Plzni by som nežil, ani keby mi dali neviem čo na svete. Iba ak kvôli Tebe...
....
Ešte to som Ti chcel napísať, že Agika Kalinová sa vrátila zo Štátov. Prišla veľmi unavená. Posledný týždeň bola mimo USA v Portoriku, kde sa musela celé dni kúpať (!). Okupuje ju teraz veľa známych a svoje zážitky veľmi rýchlo spracúva aj písomne. Túto informáciu len preto, aby si vedela, prečo Ti neposielam jej adresu.
Môj otec, ako som Ti už bol oznámil, je vážne chorý. Využívam každodenné návštevy v nemocnici na to, aby som bližšie spoznal dr. Fülöpa. Ak má službu, sedím u neho a obdivuhodne si rozumieme. Ale o tom by som rád až potom – ústne.
Žijem tak utiahnuto, že som Milana napríklad nevidel celý tento týždeň (a je sobota). Vyhovuje nám to obidvom. Asi je to reakcia na útulné domovy po skončení vojenskej služby. On napríklad celý týždeň študuje Francúzsku buržoáznu revolúciu a temer nevstáva z postele. Ja – ako som Ti už spomínal – som zahrabaný v Rousseauovi a chystám sa na d´Alemberta a ostatných encyklopedistov. Toto obdobie v našom živote je podľa mňa prirodzené. Ani jeden z nás nie je ten typ, ktorý by skončil v kabarete alebo šantáne. Potrebujeme aj to – ale uznáš – nikoho tak ľahko neomrzí niečo ako mňa. Donedávna to cítili aj ženy (Ty – ako výnimka, to len potvrdzuješ) a ešte to možno zacítia.
Ange,
nepripúšťam si nič, najmä rodinné starosti, ale sklamanie, ktoré mi pripravil brat, je príliš prudké. Nerozumieme si v ničom. Otec je už desať dní v nemocnici a my sme sa za tých desať dní ani poriadne nestretli. Žijeme si vo svojich izbách a temer sa neberieme na vedomie. Má to len jednu výhodu: Že som sa úplne osamostatnil, čo sa týka košieľ a ostatných maličkostí, ktoré robia rodinný život nervóznym.
Končím, milá Frindulína, a nemôžem sa Ti nepriznať k jednému rozpornému pocitu: Mám dojem, že týmito listami zbytočne prebúdzam v Tebe možnosti a duševné stavy, ktoré by Ti mohli byť v súčasnom živote na ťarchu.
Odpusť.
Július