Jediná autorizovaná zbierka rozhovorov s Bezákom: Aké machinácie odhalil v novej knihe?!

O príchode do Trnavy- Vytvorila sa taká mentalita, že takto to bolo dvadsať rokov a má to tak zostať aspoň ďalších dvadsať. Mojím najväčším problémom bolo vysvetliť tým ľuďom, že arcibiskupský úrad nie je charitatívna inštitúcia alebo penzión, kde všetci dožijeme, až kým nás smrť nerozdelí.

- Keď som úrad prijal, aj som sa pýtal nuncia, čo bude s emeritnými biskupmi, a povedal mi, že nemusím sa báť, lebo to je už vyriešené. No nebolo, lebo biskupi Dominik Tóth a Štefan Vrablec naďalej bývali v budove arcibiskupského úradu. A arcibiskup Ján Sokol sa presťahoval do cirkevnej budovy na Námestí svätého Mikuláša v Trnave bez toho, aby sa vôbec opýtal, či je to takto vhodné a či s tým súhlasím. Bral to tak, že jemu to patrí. Pre mňa to bolo prvým znakom toho, ako so mnou nepočíta a v tomto som sa nemýlil.

O tajných účtoch Sokola- Mnohé dokumenty a zmluvy sme od arcibiskupa Sokola získali až vtedy, keď z konkrétnych rokovaní alebo žiadostí o odpoveď vyplynulo, že musia existovať. Tak som prišiel na to, že emeritný arcibiskup má vlastnú agendu a povie mi len to, čo povedať musí, lebo sa to už nedá zatajiť alebo odmietnuť. Keď sme sa jeho ekonóma Petra Kučeru opýtali, či existujú ešte nejaké účty mimo hlavnej účtovnej knihy, o ktorých by som mal vedieť, povedal, že nie. Neskôr som sa dozvedel, že Trnavská arcidiecéza mala v rokoch 1997 až 2009 otvorených niekoľko desiatok bankových účtov, ktoré neboli evidované v hlavnej účtovnej knihe, a na týchto účtoch dochádzalo k finančným pohybom v miliónoch slovenských korún vrátane hotovostných vkladov a výberov. Pred plánovaným odchodom arcibiskupa Sokola už od roku 2008 boli peniaze postupne vyberané. Ale v prvých troch mesiacoch roka 2009, za ktorý som už mal podpisovať daňové priznanie ja, ešte bolo otvorených niekoľko neoficiálnych účtov. K 1. 1. 2009 bol zostatok na týchto účtoch ešte približne dva milióny eur. V prvom polroku, teda do môjho nástupu na úrad, boli finančné prostriedky postupne vybrané a všetky účty
zrušené.
O pochybných transakciách- Bývalý ekonóm arcidiecézy mi tvrdil, že niektoré transakcie viedli v akejsi vlastnej evidencii, mimo účtovných kníh, čo podľa zákona síce neobstojí, ale bol by som to schopný akceptovať, ak by to bolo riadne zdokladované a archivované na úrade. Žiadne záznamy som však nenašiel, všetko zostalo v rovine tvrdení a ja som si tie tvrdenia musel preveriť, lebo zodpovednosť bola na mojich pleciach. (...) Majetok, hlavne pozemky, ktoré arcidiecéza získala späť v procese reštitúcií, tiež nebol riadne zaznamenaný v účtovnej evidencii. Hodnota nezaúčtovaného majetku dosahovala 24 miliónov eur.

O pôvode peňazí na penzión v Jacovciach- Na moje naliehanie, aby sa transakcia objasnila, arcibiskup Sokol dodatočne predložil darovaciu zmluvu o tom, že tie peniaze arcidiecéza darovala cez jeho súkromný účet občianskemu združeniu Metropolitánik. Toto združenie pritom nie je cirkevnou organizáciou, a o tom, že penzión bude slúžiť aj na cirkevné účely, začal hovoriť až po medializácii celej kauzy. O pôvode týchto peňazí existujú tri rozličné písomné vyjadrenia arcibiskupa Sokola – najprv tvrdil, že sú to peniaze z predaja pozemkov farnosti Rača pre Tesco, potom, že ide o úroky z týchto prostriedkov a po mojom odvolaní pre médiá vyhlásil, že išlo o peniaze z dedičstva po amerických bezdetných manželoch. Dnes sa tvrdí, že to všetko bolo v poriadku, veď financie boli použité na cirkevné účely. Aké sú však v takejto sivej zóne záruky, že to naozaj bolo tak?

Autor: © Nový Čas