Vtedajší príslušník Štátnej bezpečnosti Ludvík Zifčák, ktorý sa preslávil úlohou „mŕtveho študenta“ tvrdí, že žiadna porážka komunizmu sa nekonala, ale išlo iba o premenu na kapitalistický komunizmus pod dohľadom tých najvyšších. „Je nutné jasne povedať, že bez ŠtB by sa v tomto štáte nič nezmenilo,“ povedal po uplynutí 24 rokov od novembrových udalostí vtedajší poručík ŠtB Ludvík Zifčák redaktorke Života Henriete Ďurovovej.
Ten počas revolúcie dostal úlohu mŕtveho študenta Martina Šmída. Práve smrť Šmída po fiktívnom policajnom zásahu mala spustiť vlnu veľkého pohoršenia medzi verejnosťou, spustiť vzburu a prispieť k následnému pádu socializmu. „Po svojej „smrti“ som mal zmiznúť v zahraničí. Všetko, čo súviselo s osobou mŕtveho študenta, bolo súčasťou určitej stratégie,“ opísal udalosti, ktoré sa odohrali tesne pred prevratom, pre týždenník Život.
„Cieľom (revolúcie, pzn. red.) nebolo zmeniť socialistický režim na kapitalistický, ale iba urobiť zmeny, ktoré by zabezpečili prosperitu vtedajšieho režimu,“ pokračuje Zifčák. Podľa jeho slov existujú aj nezverejnené dokumenty, ktoré potvrdzujú, že revolúciu neuskutočnili disidenti, ale všemocná ŠtB.
Kariéra "mŕtveho študenta" L. Zifčáka
- od 1. januára 1982 prijatý do Sboru národní bezpečnosti (SNB) ako inšpektor poriadkovej služby Miestneho oddelenia Verejnej bezpečnosti (VB) v Prahe
- v novembri 1985 bol vymenovaný za veliteľa čaty prvého práporu Pohotovostného pluku VB
- po skončení Dôstojníckej školy SNB nastúpil v marci 1989 do funkcie staršieho referenta 2. oddelenia II. odboru správy ŠtB Praha
- jeho úlohou bolo pod legendou študenta Banskej vysokej školy v Ostrave Milana Růžičku priamo preniknúť do nepriateľského prostredia opozície a študentského hnutia
- 17. novembra 1989 po potlačení demonštrácie v Prahe na Národnej triede zohral dosiaľ nepríliš objasnenú rolu „mŕtveho študenta“
- po neúspešnom ukrytí L. Zifčáka na Vysokej škole SNB bol v januári 1990 odvolaný z funkcie a následne prepustený
