Aj taký bol november 1989, ktorý znamenal začiatok konca totality na Slovensku. Pre mnohých Slovákov je 17. november 1989 jeden z najdôležitejších dátumov našej histórie. Zaspomínajme si teda na dni, keď sme si sľubovali lásku a mali k sebe blízko ako málokedy v našej histórii.
Posledné zvonenie!Uzimení, no nadšení ľudia vyprevádzali starý režim. Každý z vrecka vytiahol zväzok kľúčov a štrngal. „Posledné zvonenie!“ kričal dav a veril, že komunisti odchádzajú do histórie.
Sľúbili sme si lásku!
Jednoznačne najpopulárnejšou slovenskou pesničkou novembra 1989 bola skladba martinského rodáka Ivana Hoffmana. Tento fotograf, spevák a disident mal v osemdesiatych rokoch zákaz vystupovať, počas Bratislavskej lýry ho však na pódium pozvala americká speváčka Joan Baezová. Komunisti vtedy Hoffmanovi vypli mikrofón. Dnes žije v Česku a o novembrových udalostiach už rozprávať nechce.
Videli sme tých, ktorí vystierali ruky,
mali ich prázdne a ešte bola tma,
po našich uliciach odvtedy prešli veky,
zobudili sme sa zo zlého sna.
Sľúbili sme si lásku,
sľúbili vravieť pravdu len,
sľúbili sme si vydržať,
sľúbili sme si nový deň.
Strihanie ostnatého drôtu
Masového sprievodu z Devína do Hainburgu sa 10. decembra 1989 zúčastnilo okolo 150-tisíc Slovákov. Mnohí si slávnostne odstrihli kus ostnatého drôtu, nenávideného symbolu železnej opony a neslobody. Na rakúskej strane Dunaja, oproti hradu Devín, sa napokon zišli okolo srdca, ktoré z drôtu vytvoril umelec Daniel Brunovský.
Logo Verejnosti proti násiliu
Znak, ktorý majú dodnes v pamäti mnohí Slováci. V novembri 1989 založili Kňažko, Budaj, Gál a ďalšie osobnosti spoločenského života hnutie Verejnosť proti násiliu. Biela, modrá a červená farba symbolizujú farby československej vlajky. Tvar písmena „V“ zase víťazstvo.
Čiapka budajka
Jeden zo slovenských novembrových lídrov Ján Budaj nosieval na hlave typickú čierno-bielu čiapku. Okamžite sa stala hitom, budajku hrdo nosili aj ďalší demonštranti. Dnes by ste vlnenú čiapku hľadali v obchodoch márne, no Budaj tú svoju vraj stále má a občas si ju dokonca pre šťastie nasadí na hlavu.
Víťazstvo a trikolóra
Dva roztvorené a vztýčené prsty ukázal ako prvý britský ministerský predseda Winston Churchill. Znamenali víťazstvo nad nacistickým Nemeckom. Rovnaké gesto ukazovali Česi a Slováci počas nežnej revolúcie. Demonštranti, ale aj školáci či obyčajní zamestnanci nosili na oblečení malú trikolóru – symbol vlastenectva. Kto nemal k dispozícii farebnú látku, použil obyčajný papier a pastelky.
Nie sme ako oni!
Jedno z populárnych novembrových hesiel. V jeden sychravý večer sa stovky ľudí počas mítingu na bratislavskom Námestí SNP zbierali mladomanželom, ktorých vraj okradli v blízkom obchodnom dome Prior. Aj vtedy sa hlavným mestom Slovenska ozývalo: „Nie sme ako oni!“
Utvorte koridor!
Takto Milan Kňažko vyzýval svojím pokojným a mikrofonickým hlasom, aby dav uvoľnil cestu sanitke. Demonštranti na námestí poslúchli, každý chcel ukázať spolupatričnosť a solidárnosť. Neskôr koloval medzi ľuďmi vtip: „Viete, načo má Havel Kňažka? Nikto nedokáže tak rýchlo utvoriť koridor.“
