Hoci sa s ním Tamara Michaela Dudášová (67) z Bratislavy nikdy osobne nestretla, majú veľmi veľa spoločného. Spája ich nielen priame pokrvné príbuzenstvo, ale napríklad aj starý Štefánikov lodný kufor, s ktorým precestoval svet. A taktiež množstvo fotografií a dokumentov, ktoré opatruje pre budúce generácie.
Starý otec pani Dudášovej bol jedným zo Štefánikových bratov. Svojmu otcovi, štátnikovmu synovcovi, po nežnej revolúcii sľúbila, že bude pokračovať v jeho úsilí - prinavrátiť predka do slovenských dejín. „Neustále hľadám v archívoch čo najviac informácií o celom našom rode. K oficiálnym dokumentom o jeho smrti som sa, žiaľ, nikdy nedostala,“ hovorí dôchodkyňa, ktorá sa snaží vyvracať špekulácie o Štefánikovej smrti. „Zrejme to bola chyba stroja. Viac sa však treba zamerať na to, ako žil, miesto toho, ako zomrel. Pre zviditeľnenie Slovenska toho veľa spravil, a nielen ako politik. Bol významným vedcom, astrológom, získal množstvo patentov, napríklad na pánske traky.“
S priezviskom Štefánik sa však príbuzným ľahko nežilo. „Detstvo som prežila v Čechách v 50. a 60. rokoch, teda počas najhoršieho komunistického krutovládia. Eštebáci nás neustále kontrolovali, o Štefánikovi sme nesmeli nikdy hovoriť. Udavači boli všade. V škole som sa na dejepise musela učiť, že Štefánik, Beneš a Masaryk boli vlastizradcovia. Učiteľ ma úmyselne vyvolával pred tabuľu, chcel to počuť z mojich úst. Vždy som bola ticho, dostala som za to viacero pätiek,“ spomína na detstvo.
Pravda ukrytá v lodnom kufri
Tamara Dudášová chcela byť lekárkou, no režim jej to neumožnil. Tak vyštudovala aspoň zdravotnícku školu. Posledné dve desaťročia sa však snaží rehabilitovať Štefánikovo meno. „Vo Francúzsku si ho vážili oveľa viac. Dokonca mu na dom, kde v Paríži žil, umiestnili pamätnú tabuľu. Na Slovensku sa stal generálom ozbrojených síl až in memoriam v roku 2004,“ konštatuje. Sklamal ju tiež postoj českej vlády pri delení majetku v roku 1993. „Žiadala som o časť prastrýkovej pozostalosti, aby prešla na Slovensko.
Česi si nechali všetky cennosti, aj Gauguinove umelecké diela z Tahiti, Slovákom nechali len drobnosti. Svedčí o tom originálna rodinná zmluva. Pritom nebyť Štefánika, nikdy by prvá Československá republika nevznikla. Bol to on, kto Masarykovi i Benešovi otvoril dôležité dvere vo Francúzsku i Taliansku. Otec sa vždy hneval na Beneša, že stále iba žiarlil na jeho úspechy. Keby tak prastrýkov starý vojenský kufor, s ktorým precestoval svet, mohol rozprávať, ľudia by z tej pravdy boli priveľmi prekvapení,“ dodáva Tamara Dudášová.
Tragický okamih
Píše sa 4. máj 1919. Milan Rastislav Štefánik je plný očakávania spoločného života so svojou láskou. O niekoľko dní, 8. júna si má v Ríme zobrať za ženu príbuznú talianskeho kráľa Viktora Emanuela II., markízu Giulianu Benzoniovú. Ešte predtým však letecky smeroval na Slovensko. Na rodnú zem však nikdy nevkročil, jeho lietadlo sa zrútilo nad Vajnormi. Jeho snúbenica mu zostala verná až do svojej smrti.
