Ona však má za sebou mnoho postáv, dokonca aj v zahraničných filmoch. I keď je momentálne nezadaná, verí na osudovú lásku. Prečo ju kamaráti prezývajú Bábika na baterky?
Seriálová Boženka začínala s herectvom už ako malá. ,,V 12 rokoch som začala chodiť do Ludusu, kde som hrala päť rokov. Potom som si dala na nejaký čas pauzu, keď som začala študovať na Prírodovedeckej fakulte UK biológiu a geografiu. Ale rýchlo som zistila, že to nie je to pravé a keď na Slovensku otvorili odbor bábkoherectva, po troch rokoch som z prírodných vied odišla,“ spomína na svoje herecké začiatky Edita.
Vie sa šialene zamilovať
Do najsledovanejšieho seriálu Búrlivé víno sa dostala vďaka kreatívnej producentke Danici Halákovej, ktorá ju videla hrať v Sekerovcoch. „Hrala som tam šialenú nadržanú chemikárku a Boženka je niečo podobné. Neviem, čo komu pripomínam, asi skrytú latentnú úchyláčku,“ konštatuje so smiechom. Sama hľadá podobnosť so svojou seriálovou postavou ťažko.
,,Máme spoločné asi len moje telo a to, že aj ja som chcela byť učiteľkou. No a ešte sa vieme rovnako brutálne a šialene zamilovať.“ Na veľkú pozornosť ľudí si zatiaľ ešte nezvykla. ,,Dlho som si hovorila, že pohľady ľudí si len namýšľam. Keď som si prvýkrát uvedomila, že ma ľudia naozaj pozorujú, bola som v nákupnom centre a medzi regálmi som klopila oči,“ opisuje.
,,Navtipnejšia príhoda sa mi stala nedávno v divadle GUnaGU, kde hrám ženu v maskáčoch, počítačovú postavičku so zbraňou v ruke a mám byť veľmi nebezpečná. Predstavenie začínam vetou: ,Nepoznáte ma? Určite si spomeniete. Hovorím vám, že sa len k...a dobre pozrite, lebo by som vám k...a niekoho pripomínať mala.‘ Bolo tam veľké napätie a vtom sa z hľadiska ozval ženský hlas: ,No predsa Boženku z Búrlivého vína!‘”
Frankensteinova láska
Okrem seriálov si Edita v minulosti zahrala aj po boku Davida Schwimmera alebo Donalda Sutherlanda. ,,Boli to tie americké produkcie, pre ktoré sme my herci boli pred 10 rokmi lacný produkt. Hlavné postavy si priniesli, ale stredné a malé obsadzovali slovenským kastingom. Tak som sa dostala aj do fimu Frankenstein. Pôvodne som mala byť slúžtička, ale zapáčila som sa im a dostala som úlohu Agáthy, do ktorej sa Frankenstein zaľúbil.“ Toto monštrum stvárnil bývalý spevák úspešnej chlapčenskej kapely 90. rokov Bros. „Bol to veľký profesionál a celý čas žil tou postavou. Keď jedol, alebo sa len prešiel, stále bol Frankensteinom. Americká herecká škola je iná ako u nás, keď sa povie stop a my už všetci máme ruku hore,“ vysvetľuje Edita. S hlavným predstaviteľom filmu Lukom Gossom si po padnutí poslednej klapky aj poklebetila. „Po dotočení bola žúrka, na ktorej sme prekecali celý večer.“ Vďaka zahraničným produkciám videla, čo znamená slovo profesionalita. ,,Pravá ruka vie, čo robí ľavá a keď sa vyskytne nejaký problém, tak je okamžite vyriešený s absolútnym prehľadom. Tu sa skôr stretávam s tým, ako všetko nejde a nedá sa. U nich čosi také neexistuje.“
Edita už od roku 2004 účinkuje v trnavskom divadle. Svoje divadlo miluje a keď prejde jeho bránou, je vo svojom svete. ,,Mám pocit, že som na najväčšom žúre, že v divadle sme ako na výlete a je dobrá nálada.“ Vo voľnom čase Edita robí klauna pre občianske združenie Červené nosy a spríjemňuje život deťom v nemocnici. Sama totiž vie, aké je to byť chorá. ,,Mám cukrovku, najskôr som si tiež poplakala, teraz mám inzulínovú pumpu. Hľadala som spôsoby, ako ju nosiť, prvé leto v plavkách bolo úplne hrozné, pretože hadička s inzulínom sa nesmie prehriať. Teraz ju nosím za podprsenkou a kamaráti mi hovoria, že som bábika na baterky,“ smeje sa.
Verí v osudovú lásku
Herečka momentálne nie je nezadaná, ale verí v osudovú lásku, akú prežíva jej mama. ,,Mamina mala päť rokov, keď ju jej starší kamarát viezol na bicykli a kričal, že si vezie svoju nevestu. Vyrastali spolu a keď mali 17, prežili krásnu platonickú lásku. On v r.1968 emigroval do Kanady a 35 rokov sa nevideli. Vedeli o sebe len sprostredkovane. Potom mi zomrel otec a mama bola tri roky vdova. Jedného dňa mu zatelefonovala do zahraničia. A o dva týždne k nám jej kamarát z detstva prišiel a tá láska, ktorá medzi nimi bola, sa znova prebudila! Dva roky sa navštevovali a potom za ním odišla do Toronta,“ rozpráva Edita, ktorá na svojho princa stále čaká. „Nikdy som sa nechcela vydávať, mala som dva dlhodobé vzťahy, ktoré sa mohli skončiť svadbou. Ja som si až teraz uvedomila, že manželský sľub je dôležitý. Chcela by som zažiť svadbu a všetkým rozprávam, že toto leto sa budem vydávať, ale nie je za koho. Aj detičky by som určite chcela, predsa už len mám nejaký vek, neviem, ako to dopadne, ale verím, že môžem byť ešte mamou.“
