Komunisti ho za údajnú vlastizradu najprv chceli odsúdiť na trest smrti, nakoniec dostal 15 rokov väzenia. Väčšinu času strávil v neľudských podmienkach v Jáchymove, v neslávne známych uránových baniach. So spoluväzňami si vykopali tunel, na úteku ho však postrelili a chytili. Po 63 rokoch si na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Bratislave, známej Fajnorke, prevzal maturitné vysvedčenie.
Anton Tomík začal študovať na Fajnorke v roku 1948. Maturít sa však nedočkal, o tri roky neskôr ho zadržali policajti. Pre režim bol nepohodlný, športoval u saleziánov, chodil na náboženstvo a jeho rodičov - roľníkov tlačili do družstva. „Mal som 19 rokov. Vraj som mal rozširovať nejaké letáky, ale ja si nepamätám nič. V Leopoldove z nás však vytĺkli priznanie,“ spomína si Anton Tomík na 50. roky.
Nakoniec ho odsúdili na 15 rokov väzenia. Nemal obhajcu, neukázali mu obžalobu a rozsudok na papieri po prvýkrát videl až v 90. rokoch. Prešiel väznicami v Ilave, Leopoldove, najtvrdšie to však bolo v uránových baniach v Jáchymove. Spomína si na strašnú zimu a na pochody, kde väzňov po skupinách hromadne zväzovali oceľovým lanom. Ľuďom na krajoch sa často vrezalo hlboko do tela. Tomík sa rozhodol ujsť a so spoluväzňami začali kopať tunel. Bol široký len 60 cm a spolu nakoniec ušli desiati.
Všetkých väzňov však policajti a vojaci do dvoch týždňov pochytali. Komunisti ich na utečencov nasadili tisícky. „Mňa pritom postrelili do nohy,“ hovorí Tomík. Potom sa dostal do Leopoldova. „Tam bolo aspoň teplo,“ konštatuje. Po prepustení nemohol študovať a mal problém vôbec nájsť si nejakú prácu. Rehabilitácie sa dočkal až v 90. rokoch. „Chvalabohu, dožil som sa, tí, čo nás súdili, sú už pod zemou,“ uzatvára. V nedeľu si po 63 rokoch symbolicky prevzal od riaditeľa školy aspoň maturitné vysvedčenie.
