Oliver má maminu veľmi rád, ale bývať v Bratislave nechce. „Nepáči sa mi tam, ani som si nezvykol. Chcem zostať vo Valaskej, v mojej škole a hrávať futbal,“ povedal chlapec, ktorý dokonca napísal sudkyni list. V ňom ju prosí, aby mohol zostať vo Valaskej. Prosí aj maminu, ktorá s tým však nesúhlasí. „O toto Vás prosím, lebo je to moje veľké želanie,“ píše v dojímavom liste Oliver.
Problém podľa jeho otca Marka nastal vlani začiatkom roka. Matka, ktorej súd zveril Olivera do opatery, odišla do Bratislavy za prácou a zobrala so sebou aj syna. „Pre Olivera to bolo nepredstaviteľné. Do Bratislavy vôbec nechcel ísť, chcel zostať tam, kde sa narodil a vyrastal,“ hovorí Marek a pokračuje.
„Má tu kamarátov, obľúbenú školu, hráva futbal za Podbrezovú, celú zimu trávime na lyžiarskych svahoch, športujeme. Navrhoval som bývalej družke, že Oliver môže byť cez týždeň vo Valaskej a každý víkend ho budem voziť k nej do Bratislavy. Ona s tým nesúhlasí a chce, aby s ňou býval v Bratislave,“ vysvetľuje Marek s tým, že mu predbežným opatrením okresný súd zatiaľ zveril syna do osobnej starostlivosti.
„Odvolací súd to však zrušil a tak sa musel Oliver proti svojej vôli, po takmer 2,5 mesiaci opäť vrátiť do Bratislavy, k svojej mame. Žijeme v právnom štáte, kde neexistujú práva dieťaťa?“ pýta sa nešťastný otec.
Stanovisko matky, prečo nechce, aby jej syn býval vo Valaskej, tlmočil v minulosti jej právny zástupca. „Je to matka, ktorá sa o syna riadne stará. Zdôrazňujem, riadne stará. Súdom jej bol zverený do výchovy a opatery. Preto, ak žijeme v právnom štáte, treba to rešpektovať,“ povedal advokát Oliverovej matky.
Oliverov list sudkyni
Pani sudkyňa,
veľmi Vás prosím, aby som mohol bývať pri tatíkovi, vo Valaskej, chodiť do školy do Brezna a hrávať futbal za Podbrezovú. O to od januára, ako som sa musel presťahovať do Bratislavy, prosím svoju maminu, ktorá s tým nesúhlasí. O toto Vás prosím, bo je to moje veľké želanie. Ďakujem, Oliver.
