Prevratné zistenie: Vedci našli kľúč k dlhovekosti vďaka 115-ročnej žene!
25. 4. 2014, 20:00 (aktualizované: 29. 5. 2020, 12:32)

Zdroj: shutterstock
Genetické mutácie sú zvyčajne skúmané súvislosti so vznikom rôznych ochorení, niektoré však ľudskému zdraviu prospievajú.
Vedci z New Yorku skúmali zdravé krvné bunky 115-ročnej ženy. V jej krvi našli viac ako 400 mutácií, ktoré však jej telo tolerovalo. Tento poznatok môže znamenať, že nie všetky genetické mutácie vedú k chorobám, niektoré naopak môžu viesť k dlhovekosti.
Ľudská krv je neustále doplňovaná bunkami, ktoré sa tvoria v kostnej dreni. Tieto bunky pri rozdeľovaní vytvárajú rôzne typy krvných buniek, vrátane bielych krviniek. Pri delení môže dôjsť k chybám a bunky, ktoré sa delia najviac (napr. krvné), sú na vznik genetických mutácií najnáchylnejšie.
Stovky mutácií sa našli v telách pacientov s rakovinou krvi, akou je napríklad akútna myeloidná leukémia, ale nie je jasné, či tieto mutácie postihujú aj zdravé biele krvinky. V štúdii vedcov z Cold Spring Harbor Laboratory použili autori sekvenovanie (určenie primárnej štruktúry, poz.red) genómu bielych krviniek viac ako storočnej ženy. Cieľom bolo zistiť, či sa ani po toľkých rokoch života nezhromažďujú v zdravých bielych krvinkách. Objavili v nich viac ako 400 mutácií, ktoré sa nenašli v ženskom mozgu – oblasti tela, ktorá po narodení málokedy podstúpi delenie buniek.
Tieto mutácie sa zdajú byť telom tolerované a nemusia viesť k ochoreniu. Skúmaním týchto bielych krviniek, ktoré obsahujú mutácie, urobili autori veľký objav, ktorý môže poukazovať na limity ľudskej dlhovekosti. „Prekvapilo nás, že v čase jej smrti bola jej krv tvorená dvoma príbuznými aktívnymi krvotvornými bunkami - na rozdiel od odhadovaných 1300,“ povedala doktorka Henne Holstege.
Vedci tiež skúmali dĺžku telomér. Po pôrode sa teloméry skracujú s každým bunkovým delením. Dr. Holstege hovorí: „Vzhľadom na to, že tieto krvné bunky mali extrémne krátke teloméry, sa domnievame, že väčšina krvotvorných buniek môže zaniknúť od „vyčerpania“, keď dosiahnu hornú hranicu delenia buniek. Či je však vyčerpanie buniek príčinou smrti vo vysokom veku, bude potrebné stanoviť v ďalších štúdiách. Biele krvinky na túto štúdiu poskytla 115-ročná žena, ktorá bola v čase jej smrti (v roku 2005) najstaršou osobou na svete.
Autor: © Nový Čas