V roku 2014 preto venujeme týmto velikánom samostatný seriál článkov. Patrí medzi nich aj ostrihomský arcibiskup a kardinál Alexander Rudnay. Práve on dal vybudovať svetoznámu ostrihomskú baziliku.
„Som Slovák, a keby som bol aj na Petrovom stolci, Slovákom zostanem!“ Legendárny výrok Alexandra Rudnaya pochádza z roku 1828, keď ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála. Rodák z Považian (okres Nové Mesto nad Váhom) patril svojho času k najvýznamnejším mužom Uhorska a dodnes si ho pripomínajú nielen Slováci, ale aj Maďari.
Slávne miesto
Blížime sa k Štúrovu, už z diaľky vidíme na obzore obriu kupolu baziliky, ktorá je dominantou okolitého kraja. Keď prechádzame na maďarský breh Dunaja po Moste Márie Valérie, veľkoleposť svätostánku vyniká ešte viac. Slnečné lúče sa odrážajú od veľkého pozláteného kríža na jej vrchole.
Bazilika stojí na kopci nad Dunajom, ktorý je vôbec najvýznamnejším miestom maďarskej histórie. Práve tu bol na Vianoce v roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa svätý Štefan. Ostrihom bol od vzniku Uhorského kráľovstva až do tatárskeho vpádu v 13. storočí jeho hlavným mestom.
Napokon zastavujeme na parkovisku v tieni baziliky, na priečelí nad hrubými stĺpmi v dórskom slohu žiari pozlátený nápis CAPUT, MATER ET MAGISTRA ECCLESIARUM HUNGARIAE, v preklade Hlava, matka a učiteľka uhorskej cirkvi.
Náročná úloha
Veľkolepé dielo je podľa ostrihomskej turistickej kancelárie tretím najväčším svätostánkom Európy - po Katedrále svätého Petra vo Vatikáne a londýnskej Katedrále svätého Pavla.
„Arcibiskup Rudnay začal s výstavbou v roku 1822. Celý komplex aj s okolitými budovami mal pripomínať vatikánske Námestie svätého Petra. Napokon sa však podarilo zrealizovať iba časť pôvodných zámerov, aj preto je okolie baziliky také voľné a priestranné,“ vysvetľuje náš sprievodca, historik György Horváth.
Spoločne najprv schádzame cez svätostánku do podzemných krýpt, kde po celý rok dosahuje teplota konštantných 12 stupňov. Prechádzame veľkou halou, vysoký strop podopierajú ďalšie masívne stĺpy, napokon sa zastavujeme pred hrobkou Alexandra Rudnaya. Pred kryptou visia viaceré vence. Ich stužky prezrádzajú, že mnohé priniesli Slováci, napr. z Krušoviec pri Topoľčanoch alebo Trnavy.
Alexander Rudnay pochádzal zo šľachtického rodu, študoval filozofiu i teológiu a v roku 1819 bol vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa. Na žiadosť kráľa Františka I. preniesol sídlo arcibiskupstva z Trnavy späť do Ostrihomu. „Bola to náročná úloha. Ostrihom v čase tureckých výbojov veľmi utrpel. Spustol, všetko bolo zničené a zarastené burinou. Počas prípravných prác museli robotníci kopec znížiť o niekoľko metrov,“ vysvetľuje Horváth. Za svojho tajomníka si Rudnay vybral slovenského kňaza Juraja Haulika, ktorý sa stal neskôr sídelným biskupom v Záhrebe a kardinálom. V roku 1822 zvolal do Bratislavy cirkevnú synodu, ktorá aj vďaka silnému slovu Rudnaya rozhodla o preklade Svätého písma do všetkých jazykov Uhorska vrátane slovenčiny. Vplyvný duchovný finančne aj morálne podporoval národných buditeľov z radov bernolákovcov.
Vzácna kaplnka
Pod ostrihomskou bazilikou však odpočívajú aj iní cirkevní hodnostári. „Tu leží ďalší Slovák, ostrihomský arcibiskup a kardinál. Koncom roka 1916 dokonca korunoval posledný uhorský panovnícky pár - Karola a Zitu. Vedel deväť jazykov, no nikdy sa dobre nenaučil po maďarsky,“ hovorí György Horváth a ukazuje na hrobku skalického rodáka Jána Černocha. Najviac kvetov a vencov je položených pri mieste posledného odpočinku arcibiskupa Józsefa Mindszentyho, veľkého bojovníka proti nacizmu a najmä komunizmu.
Ku krásnym zážitkom patrí aj prehliadka vnútra baziliky, ktoré je vďaka ideálnemu usporiadaniu okien a stenám z mramoru pozoruhodne svetlé. Predierame sa veľkou skupinou turistov a prichádzame pred najcennejšiu časť chrámu. Na ľavej strane totiž stojí renesančná kaplnka arcibiskupa Tomáša Bakócza. „Pochádza ešte z predtureckých čias a prežila obliehanie Ostrihomu. Krása stavby okúzlila aj Turkov, ktorým slúžila pri moslimských bohoslužbách. Modlil sa tu aj legendárny sultán Sulejman Nádherný. Moslimovia však nemôžu znázorňovať ľudské tváre, preto hlavy na soškách jednoducho odrazili. Architekt baziliky János Pakht sa rozhodol kaplnku rozrezať na 1 600 kusov, preniesť ju a zabudovať do nového chrámu,“ upozorňuje Horváth. Oltár kaplnky zdobí svätý obraz v striebornom ráme, ktorý našli po odchode Turkov nepoškodený v zemi. Viaže sa k nemu niekoľko zázrakov.
Úchvatný výhľad
Nad hlavným oltárom vidíme dielo benátskeho umelca Michelangela Grigolettiho - obraz Nanebovzatie Panny Márie, ktorý je namaľovaný na jeden kus plátna a s výškou vyše 13 metrov je vôbec najväčším oltárnym obrazom na svete. „Nedeľné bohoslužby v bazilike vyhľadávajú nielen Maďari, asi tretina návštevníkov prichádza cez most zo slovenskej strany,“ vysvetľuje Horváth. Na vonkajších i vnútorných múroch sú vyryté podpisy nespratných turistov, zaujímavé je, že mnohé vytvorili ešte cestovatelia zo socialistickej NDR. „Na Bakóczyho kaplnke som objavil vyrytý letopočet 1589,“ prezrádza náš sprievodca.
Alexander Rudnay, ktorý začal s výstavbou baziliky, sa jej dokončenia nedočkal. Zomrel v roku 1831, stavbu vysokú 100 metrov vysvätil arcibiskup Ján Scitovský až v roku 1856. Chodbu, ktorou smerujeme do miestnej klenotnice, zdobia obrazy štyroch arcibiskupov, ktorí sídlili v Ostrihome v čase budovania chrámu. György Horváth nám ukazuje najcennejšie exponáty klenotnice, ako sú pozlátené rúcha patriace Alexandrovi Rudnayovi a zlatý kríž ozdobený drahými kameňmi, na ktorý od 12. storočia prisahali počas korunovácií uhorskí králi.
Napokon zdolávame 270 točitých kamenných schodov a vchádzame na úzku terasu okolo kupoly. Kocháme sa úžasným výhľadom na všetky svetové strany. Ako na dlani máme Dunaj s Mostom Márie Valérie, Štúrovo, slovenské pohorie Burda i maďarské Vyšehradské vrchy. Možno práve o takomto úžasnom pohľade sníval pred dvoma storočiami Alexander Rudnay.
