Miro Slovák († 84) sa rozhodol len niekoľko týždňov pred svojou smrťou prvýkrát prehovoriť o detailoch svojho legendárneho úteku pre slovenské noviny. Pilot vtedajších Československých aerolínií uniesol v roku 1953 počas letu vlastné lietadlo s 23 pasažiermi na palube. V exkluzívnom rozhovore pre Nový Čas prezradil, že musel spacifikovať svojich kolegov z posádky. Počítal aj s najhorším scenárom - že ich zostrelia sovietske stíhačky. O niekoľko rokov neskôr sa v USA stal z neho hrdina.
Príbeh Mira Slováka († 84), ktorého v Spojených štátoch amerických prezývali „The Flying Czech“ (Lietajúci Čech) stále priťahuje pozornosť. Na úteku v roku 1953 mu išlo o život. „Nevedel som sa stotožniť s diktatúrou Sovietskeho zväzu. Nechcel som počúvať chorých ľudí. Moja kariéra pilota bola podmienená tým, že sa naučím držať hubu a krok. Utiecť som chcel už hneď po roku 1948,“ zdôvodnil Slovák svoje rozhodnutie utiecť z komunistického Československa. S dobrým priateľom Honzom Doležalom, sa dohodli na únose lietadla počas pravidelného letu z Prahy do Brna.
Boj na palube
Slovák bol po celý život presvedčený, že komunisti o jeho pláne vedeli, ale prerátali sa. Jeho kamarát Doležal vtedy havaroval, vyradili ho z letectva, ale potom ho prijali späť. Podľa Slováka sa nad ním zľutovali s tým, že bude pracovať pre komunistov. „Honza bol môj najlepší priateľ. Všetko s ním bolo dohodnuté. Aby mal alibi, predstierali sme súboj na palube. Spacifikoval som aj palubného mechanika a telegrafistu a hodil ich do batožinového priestoru,“ opísal Slovák napínavé momenty.
Pôvodne mali byť medzi 23 cestujúcimi iba tí ľudia, ktorí chceli utiecť. Tento plán prekazil podľa Slováka jeden z jeho spolupracovníkov, ktorý tajne pomáhal ŠtB. Na rozdiel od Doležala chcel tento komplic plán zničiť a na palubu dostal presvedčených komunistov. „Bolo ich tam asi 8 alebo 10. Viem to podľa toho, koľko zbraní odovzdali pred odletom. Vtedy ich mohli nosiť pri sebe iba oni. Keď podľa neónových reklám zistili, že sme nad západným Nemeckom, začali zúriť a chceli otvoriť dvere. Spravil som manéver, takže spadli hore k stropu a späť do sedačky. Potom utíchli,“ povedal Slovák.
Život za oponou
Riadiť lietadlo na úteku smerom do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom nebolo jednoduché. Slovák musel letieť s dopravným strojom Dakota tesne nad zemou, aby ich nezachytili ruské radary. „Výška bola niekedy menšia ako 25 metrov. Raz som si myslel, že sme o niečo aj škrtli bruchom. Spozorovali sme sovietske stíhačky, ale asi sa im nechcelo letieť tak nízko a hlavne v noci. Je možné, že nás nechceli vidieť,“ priblížil ďalšie dramatické momenty úteku Slovák.
Po prílete do nemeckého mesta lietadlo obkľúčili americkí vojaci a civilisti z miestnej základne. O doslovné divadlo sa následne postarali presvedčení komunisti. „Niektorí z nich svoje legitimácie žuvali v ústach. Dievča z paluby potom využívali na to, aby chodilo na záchod splachovať rôzne dokumenty,“ povedal Slovák. Jeho priateľ Doležal vďaka svojej hereckej role, keď predstieral súboj so Slovákom, nebol perzekvovaný a v Československu prežil relatívne bezproblémový život, keďže emigrovať nechcel.
Slovák žil istý čas v Nemecku a napokon odišiel do USA, kde začínal odznova. „Umýval som lietadlá, lebo moja licencia bola neplatná. Až vďaka pánovi Boeingovi jr., synovi autora boeingov, som sa dostal späť k lietaniu. Bol som jeho osobný pilot a lietal som aj s dlhodobo najväčším Boeingom 747 pre spoločnosť Continental Airlines,“ uzavrel Slovák. Na lietadlách a člnoch jazdil takmer do posledných dní svojho života. Rakovine žalúdka podľahol v pondelok 16. júna vo svojom dome v Kalifornii. Jeho dlhoročná partnerka Ingrid bola pri ňom. Na jeho žiadosť ho spopolnili a popol rozsypali do Atlantického oceána, tak ako popol zakladateľa spoločnosti Boeing.
Spomínal do smrti
Miro Slovák nikdy nezabudol ani na najmenšie detaily svojho legendárneho, ale doposiaľ málo známeho úteku a vo svojom poslednom rozhovore zdôvodnil aj to, ako prišiel k svojej prezývke.
Od vášho činu uplynulo tento rok už 61 rokov. Pripomínate si ho nejako?
- Spomínam si na to každý rok. Stalo sa to presne 23. marca 1953. Vždy si dám pivo a všetko sa mi to premieta v hlave, akoby to bolo dnes.
Ako si spomínate na stretnutie s americkým prezidentom Eisenhowerom?
- Bol som hrdý, že ako utečenec som mal to šťastie podať si ruku s prezidentom. Namiesto plánovaných 15 minút mi venoval až 45.
Ste rodák z Cífera. Prečo vás prezývali Lietajúci Čech a zmenili vám aj meno?
- Prezývku mi vymysleli médiá a aj keď som zdôrazňoval, že som sa narodil na Slovensku, nič to nezmenilo. Rovnako darmo som bojoval s tým, že sa volám Miro a nie Mira, čo je u nás ženské meno.
Úspešný aj v člnoch
Okrem lietania sa Slovák v USA venoval aj pretekom na hydroplánoch - člnoch, ktoré dosahujú rýchlosť až 250 km/hod. Na jeho preteky sa chodilo pozerať aj 500 000 divákov. „Raz sa ma pán Boeing jr. opýtal, či som nepretekal na člnoch. Povedal som, že som bol na Váhu s kajakom. Skúsil som teda hydroplány. Trikrát som mal ťažkú haváriu, raz som nechal všetky svoje zuby v člne,“ povedal Slovák, ktorý zožal na člnoch aj veľké úspechy. Za najväčší považuje víťazstvo v Prezidentovom pohári. Po triumfe sa stretol osobne s americkým prezidentom Dwightom D. Eisenhowerom.
Ťažký návrat na Slovensko
Slovák sa do Európy vracal aj po svojom úteku. Z Ameriky pilotoval menšie lietadlá a raz zažil pri pristávaní aj haváriu, ktorú so šťastím prežil rovnako ako nehody na rýchlostných člnoch. Na Slovensko prišiel napokon po páde komunistického režimu v roku 1990. „Na hraniciach ma privítali ešte stále uvedomelí strážnici. Keď som videl krajinu, pomyslel som si, že kam to súdruhovia dopracovali. Za 42 rokov zničili krásnu zem a zotročili nevinných ľudí. Všetka vina patrí komunistom,“ povedal Slovák o režime, ktorý ho prinútil za dramatických okolností opustiť nielen rodnú krajinu, ale aj rodinu.Príbeh Mira Slováka († 84), ktorého v Spojených štátoch amerických prezvýli „The Flying Czech“ (Lietajúci Čech) aj po rokoch priťahuje pozornosť svojim priebehom, v ktorom išlo o život. „Nevedel som sa stotožniť s diktatúrou Sovietskeho zväzu. Nechcel som počúvať chorých ľudí. Moja kariéra pilota bola podmienená tým, že sa naučím držať hubu a krok. Utiecť som chcel už hneď o roku 1948,“ zdôvodnil Slovák svoje rozhodnutie utiecť z komunistického Československa. S dobrým priateľom, pilotom Honzom Doležalom sa dohodli na únose lietadla počas pravidelného letu z Prahy do Brna.
