Podľa škótskych psychológov sú tvrdenia, že aký otec, taký syn alebo aká matka, taká Katka, nepravdivé. Je len o niečo pravdepodobnejšie, že zdedíme osobnostné črty svojich rodičov, než že ich budeme mať rovnaké ako úplne cudzí človek.
„Nie je možné presne predpovedať osobnostné črty dieťaťa na základe čŕt jeho matky alebo otca. Takmer v každom jazyku existuje určitá forma príslovia, že aký otec, taký syn. Mnohí ľudia tomu veria a niekedy posudzujú ľudí na základe ich rodičov. Ukazuje sa však, že toto príslovie nie je veľmi presné, pokiaľ ide o osobnostné črty - naše zaužívané vzorce myslenia, cítenia a správania. Je len malá pravdepodobnosť, že sa ľudia podobajú viac svojim rodičom ako náhodným cudzím ľuďom,“ hovorí hlavný autor výskumu, doktor René Mottus z Edinburskej univerzity.
V spolupráci s odborníkmi z univerzity v estónskom Tartu získal tím doktora Mottusa viac ako 1 000 párov príbuzných z estónskej biobanky. Hodnotili sa u nich osobnostné črty tzv. veľkej päťky - otvorenosť, svedomitosť, extraverzia, súhlasnosť a neuroticizmus.
Výsledky poukazujú na dedičnosť osobnostných čŕt a životnej spokojnosti vo výške približne štyridsať percent. Čo je oveľa menej, ako by sme mohli nazvať jasným dôkazom dedičnosti osobnostných čŕt. „Naše výsledky nám nehovoria, že osobnostné črty nie sú vôbec dedičné, ale že táto dedičnosť nie je významná,“ povedal doktor Mottus.
