Vysoké Tatry 10 rokov po ničivej apokalypse: Ako sa zmenili veľhory?

Ten pohľad sa vryl do pamäti každému Slovákovi. Silný vietor lámal tatranské smreky ako zápalky, ničivý živel zrovnal so zemou tisíce hektárov lesa.

Vysoké Tatry sa 19. novembra 2004, počas jediného popoludnia, zmenili na nepoznanie... Reportéri nedeľníka sa vybrali 10 rokov po katastrofe na najpostihnutejšie miesta našich veľhôr.

Aj dnes, keď prechádzame Cestou slobody spájajúcou tatranské osady, vidíme dôsledky obrovskej spúšte. Iba miestami sa k nebu týčia osamelé staré smrekovce, tie, ktoré akoby zázrakom prežili vyčíňanie vetra pred desiatimi rokmi. Na šíre pláne, ktoré po prírodnej katastrofe lesníci očistili od kalamitného dreva, sa vracia život.

Les sa obnovuje zatiaľ nenápadne, pri zemi sa krčia drobné, umelo vysadené ihličnany. V skromnom poraste však majú prekvapujúco hojné zastúpenie malé listnaté stromy, predovšetkým brezy. „Tieto pionierske dreviny sú nesmierne dôležité, mladým ihličnanom totiž poskytujú pre rast veľmi dôležitý tieň,“ vysvetľuje nad lesom pri Starom Smokovci pracovník TANAP-u Pavol Tajboš.

Nepriateľ lykožrút

Veterná smrť zasiahla 19. novembra 2004 obrovskú časť národného parku, najväčšie škody napáchala v oblasti Podbanského, Vyšných Hágov, Smokovcov, Tatranskej Lomnice a Kežmarských Žľabov. Lenže tragédia tatranských lesov pokračovala aj po veternej smršti. Zdravé stromy, ktoré ju prežili, začal požierať lykožrút.

„Víchrica má na svedomí zničený les na ploche 12 600 hektárov, pričom vietor zlomil alebo vyvrátil približne 3 000 000 kubických metrov stromov, z toho asi dve tretiny na území v správe Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u. Po desiatich rokoch je kalamitná plocha v území spravovanom ŠL TANAP približne dvakrát taká veľká, pretože lykožrút zničil les na ploche presahujúcej 7 000 hektárov,“ vyratúva smutné fakty Lenka Burdová zo ŠL TANAP-u.

Ročne lykožrút zničí približne 210 000 stromov. „Už v roku 2004 tatranskí lesníci konštatovali, že ak sa kalamita nespracuje v maximálne možnom rozsahu, tatranské lesy zničí lykožrút. V kalamitnom území napriek tomu zostalo množstvo kalamitného dreva presahujúce 600 000 kubických metrov, ktoré štátna ochrana prírody nedovolila spracovať. To sa v nasledujúcich rokoch stalo základňou pre rozvoj ďalšej kalamity, ktorú zapríčinil práve podkôrny hmyz,” dodáva Burdová. Podľa lesníkov k takým veľkým škodám na tatranských lesoch vôbec nemuselo dôjsť.

Žiara smrekovcov

Ochranári však tvrdia, že lykožrút je v skutočnosti problémom iba z hľadiska ľudského chápania či snahy čo najviac profitovať z lesného hospodárstva. Navyše vždy, keď sa premnoží lykožrút, zvýši sa aj výskyt predátorov, ktorí tento hmyz požierajú. „Pozrite sa doprava, tu po víchrici vyčíňal zvláštny druh lykožrúta, ktorý les vykrojil v tvare zjazdovky,“ prehodí s humorom Pavol Tajboš, keď prechádzame pod lyžiarskym strediskom v Tatranskej Lomnici.

Počasie je v horách najstabilnejšie spravidla na jeseň a my máme šťastie na krásny slnečný deň. Z Cesty slobody sú cez odlesnené plochy krásne výhľady na tatranské štíty, zachované smrekovce čoskoro opadajú a tak žiaria žltou farbou. Na slnečných lúčoch pôsobí ich ihličie akoby posypané zlatom a tak smrekovce pekne kontrastujú so zelenými ihličnanmi iných druhov.

Zlá diagnóza

Dátum 19. novembra 2014 si pamätá zrejme každý milovník Tatier. „V ten deň som sa vrátil domov skôr. Na druhý deň, keď som raňajkoval, mám z domu totiž pekný výhľad na hory, mi pohľad padol na Tatry. V noci nasnežilo, ale hneď sa mi zdali akési iné. A potom som zapol rádio, kde už nerozprávali o ničom inom,“ spomína na čierny deň ochranár Tajboš.

Klimatológovia, žiaľ, varujú, že podobné víchrice môžeme v budúcnosti očakávať stále častejšie. Aj tento rok zasiahla Vysoké Tatry veterná kalamita, ktorá vyvrátila asi 100 000 stromov. Živel mal epicentrum v oblasti Vyšných Hágov a poškodil to, čo zostalo z lesa po kalamite v roku 2004. „Zaujímavé je, že pod zvalenými stromami nachádzame iba minimum zabitých zvierat. Zver nebezpečenstvo dokáže vycítiť,“ myslí si Tajboš.

Nový život

Tvár tatranského lesa sa postupne mení. Lesníci sa v spolupráci s prírodou snažia o čo možno najbohatšie druhové zloženie tatranských lesov. Najviac vysádzajú smrekovec a smrek, práve smrekovce a borovice majú byť lesnými stabilizátormi proti silnému vetru.

Keď kráčame Kôprovou dolinou, v tieni legendárneho Kriváňa nám Pavol Tajboš ukazuje les, ktorého obnova bola ponechaná výlučne na prírodu. Opatrne našľapujeme medzi mladými ihličnanmi, zraniteľnými a krehkými, ktoré sa azda raz zmenia na bohatý a hustý porast.

Tatry nestratili nič zo svojho čara a stále lákajú milovníkov prírody. Vlani sa napr. v našich veľhorách ubytovalo najviac turistov od vzniku samostatného Slovenska. Hotely privítali presne 517 854 návštevníkov. Zo zahraničných hostí tvoria prirodzene najväčšiu skupinu Česi, Tatry sú však stále populárnejšie napr. medzi turistami z Kórejskej republiky.

„Aj my sme pred desiatimi rokmi plakali, rok bez dovolenky v Tatrách by sme si nevedeli predstaviť. Čoskoro sme však prišli na to, že Tatry sú stále nesmierne krásne. Síce iné, no krásne,“ prezradí Marta z českého Trutnova, ktorú stretávame na vrchole Predného Soliska. Dokonca s manželom niekoľko dní pracovala ako dobrovoľníčka pri odstraňovaní následkov kalamity.

Riaditeľ správy TANAP-u Pavol Majko: Dúfajme, že nový les bude odolnejší

Kalamita v roku 2004, ale aj tento rok, zasiahla najprísnejšie chránené oblasti národného parku. Ste toho názoru, že zasiahnutý les by sa mal nechať tak a so všetkým si už poradí príroda?

Tak ako v roku 2004, tak aj v súčasnosti je platná legislatíva, ktorá v piatom najprísnejšom stupni ochrany neumožňuje zasahovať do pôdneho a vegetačného krytu. Samozrejme, lesné porasty, ktoré mali nižšiu prírodno-ochrannú hodnotu, mali udelené výnimky zo striktnej ochrany a umožnilo sa kalamitu spracovať. Vznikla holina, ktorá bola následne zalesnená pôvodnými druhmi drevín. To, že človek je len súčasťou prírody, ktorá si naozaj časom so všetkým poradí, mi je dávno jasné. Bojovať s prírodou, alebo s jej jednotlivými zložkami, by bolo asi dosť zvláštne.

Lesníci argumentujú, že kalamitou zasiahnutý les napadá lykožrút a spôsobuje ešte väčšie škody.

Podkôrny hmyz vždy napadne kalamitné drevo a rozmnoží sa adekvátne množstvu potravy, teda kalamitnému drevu, ktoré má k dispozícii. Už v roku 2004 sa dalo predpovedať, že horstvo bude rozdelené na plochu s holinou, kde sa povolí stromy spracovať, a na plochu, ktorá ostane bez zásahu, kde v priebehu niekoľkých rokov vyschnú stojace stromy, ak budú napadnuté hmyzom. Ani na jednej z týchto plôch však čas nezastal. Po desiatich rokoch na holine už úspešne odrastá mladý les vysadený lesníkmi z pôvodných druhov drevín, na ploche bez zásahu človeka nastúpili najprv tzv. pionierske dreviny, ako sú breza, jarabina, osika, ale sú tu aj krásne jedle, smreky, smrekovce a limby. No túto zmes nám namiešala matka príroda a poradila si aj bez nás.

Zaznamenali ste počas rokov po kalamite zásadný úbytok turistov?

Nemáme informácie o masovom odleve turistov prvé roky po víchrici. Niektorí chodili aj zo zvedavosti, chceli vidieť apokalypsu. Ten, kto mal Tatry v srdci, bude ich tam mať už nastálo, a keď bude môcť, vždy sa rád vráti.

Bude sa v budúcnosti tatranský les odlišovať od toho z čias pred kalamitou?

Je pravda, že na území dnešného TANAP-u boli pred vojnami vysadené aj druhy drevín, ktoré nemali svoj pôvod tu, napríklad smrek českého a rakúskeho pôvodu. Súčasnosť je však iná a lesníci posadili pestrú druhovú skladbu z pôvodných druhov drevín, ktoré budú, dúfajme, odolnejšie a mohli by odolať extrémom počasia. I keď pri takých silných vetroch, ktoré sme mali možnosť zažiť, je nízka pravdepodobnosť prežitia i pre odolné a pôvodné dreviny.

Po roku 2004 to vyzeralo, že developeri budú mať v Tatrách eldorádo. Plánovali sa nové lyžiarske strediská, zjazdovky, apartmánové domy. Je ten tlak ešte aj dnes?

Finančná kríza rýchlo zreálnila mnoho projektov, najmä čo sa týka návratnosti investícií a v súčasnosti extrémny tlak neregistrujeme.

O tom, ktoré časti majú byť najprísnejšie chránené, sa hovorí už roky, ale stále nie je nič na papieri. V akom štádiu je momentálne príprava zonácie národného parku?

V súlade s programovým vyhlásením vlády, v spolupráci s naším zriaďovateľom, ministerstvom životného prostredia a inými rezortmi, intenzívne pracujeme na príprave návrhu zonácie Tatranského národného parku. Momentálne riešime výšku finančnej kompenzácie za obmedzenie hospodárenia pre súkromných vlastníkov lesov, ktoré ležia na území parku. Myslím si, že súčasný stav už naozaj nikomu nevyhovuje a verím, že zonácia bude čoskoro platná.