To, čo mnohí dnes už považujú iba za výmysel, je pre iných realita života. Cirkev má dokonca ľudí určených na boj s démonmi - exorcistov. S jedným z nich sme sa stretli v kláštore vo Vranove nad Topľou, kde je duchovným správcom. Gréckokatolícky kňaz Ľuboslav Petričko (47) poodhalil závoj toho, o čom sa vedú konšpiračné teórie na internete a nakrúcajú sa hororové filmy. Možno práve začínajúci sa advent je vhodným časom na rozhovor o tejto tajomnej téme.
Dnes sa začína prvou nedeľou obdobie adventu. Teda pre rímskych katolíkov. Ako to majú gréckokokatolíci?
Pre nás sa už advent začal skôr, 14. novembra, a trvá 40 dní. Vo východnej cirkvi sa však volá Filipov pôst. Tiež je to pre nás príprava na vianočné sviatky. Je to najmä pôst, keď sa kresťania v stredy a v piatky zdržujú konzumácie mäsa, hlučných zábav, ani svadby sa nerobia. Skrátka, taká duchovná príprava na narodenie Božieho syna. Keď sa ma ľudia pýtajú, čo v tomto období jesť a čo nejesť, odpovedám: Hlavne nejesť blížneho.
Čiže by sme si mali asi poupratovať vo vzťahoch, však?
Naším najväčším problémom je, že neustále niekoho hryzieme v myšlienkach. Stále sa nám v hlave mihajú myšlienky - kto nám ublížil, zle vykonal, kto sa na nás škaredo pozrel... A z tohto ustavičného dialógu ľudia dnes chorejú duševne aj telesne. Ten nepokoj v duši ľudí ničí, prenáša sa potom aj na orgány, a tie chorejú. Dnes mi volal jeden pán, že nemôže spávať, lebo v mysli stále hryzie suseda za to, že ten naňho niečo povedal. A tak si musí dávať tabletky na spanie, tie však problém nevyriešia, iba ho potlačia.
Dnes je stresujúca doba, ľudia cítia, že by radi našli pokoj, ale ako?
Mali by sa viac sústrediť na dobro blížnemu. My sme však viac sústredení na naše ego, ja. Stále riešime, kto čo o mne povedal, ako sa na mňa pozrel, prečo sa na mňa neusmial... A na základe toho, čo vnímame cez ego, si tvoríme našu pravdu. Preto hovorím, aj v tomto pôstnom období, aby sme sa zriekli našej pravdy. Lebo naša pravda nebýva dobrá, veľakrát je urazená, je v nej hnev... Z takejto pravdy neprichádza dobro, ale nepokoj do duše i celého tela. Problém je aj to, že ľudia si veľmi zakladajú na tom, čo je vonkajšie. Chodia do kostola, spovedajú sa, ale nezmenia napríklad zmýšľanie o susedovi, neveste...
Mali by sme sa teda zaprieť a aktívne sa odpútať od výčitiek voči iným ľuďom?
Keď už pre nič iné, tak aspoň pre svoje zdravie. Otcovia kresťanského Východu tvrdia, že v našej pravde niet pravdy, lebo v našej pravde niet dobra. A dobro je pravda. Načo je vám pravda, ktorá vám robí zle, sužuje vás?
Môžete to nejako vysvetliť?
Pravdu treba hľadať v myšlienke, lenže problém je, že nerozlišujeme myšlienky. Zoberte si, dajme tomu, že vám niekto nezavolal. A už riešite, prečo vám nezavolal, že s vami nechce hovoriť, nemá na vás čas, ste mu ukradnutý... Prichádzajú zlé myšlienky. V tejto pravde niet dobra, lebo vyvoláva negatívne pocity. My skrátka málokedy uvažujeme tak, že keď nám nezavolal, čo keď je chorý, čo keď mu treba pomôcť, alebo možno stratil mobil... Nám ide v prvom rade o naše ego, nie o nášho blížneho. Nemali by sme riešiť, čo si myslia druhí o nás, lebo to nikdy nevieme, ale mali by sme si dávať pozor na to, čo si my myslíme o druhých. Myšlienka je ako cukrík – čím viac ho cmúľate, tým viac púšťa svoju chuť. Negatívna myšlienka dokáže otráviť dušu. Vždy nesie v sebe duchovnú energiu, môže byť v nej buď Boh, alebo diabol. Záleží na nás, čo si vyberieme.
Ako sa týchto zlozvykov zbaviť?
Viac si vážiť človeka ako svoju pravdu. My viac ako človeka milujeme jeho správanie, milujeme vzťahy, nie ľudí. Toho mám rád, lebo sa ku mne pekne správa, toho nie, lebo sa mi na jeho správaní niečo nepáči. Pritom správanie nie vždy náleží človeku, veľakrát môže konať pod našepkávaním pravdy nejakého démona. Takisto, ako môžeme byť pod vplyvom alkoholu, tak môžeme byť aj pod vplyvom myšlienok.
Hovorí sa, že každý človek je na začiatku prirodzene dobrý, prečo potom vidíme svet skôr čierno?
Moje skúsenosti ako exorcistu mi hovoria, že problém je v ľudskej pamäti, kde sa uchováva zlo už od detstva. Viac si pamätáme, kto nás urazil, ako to, kto nám pomohol.
Kedy sa zlé myšlienky dostávajú do štádia, že už je to práca pre vás ako exorcistu?
Myslím, že vtedy, keď s nimi človek už vedie dialóg. Podľa mňa je dnes najrozšírenejším hriechom urazenosť. Sme pourážaní na kdekoho, aj na ľudí, ktorí sú už dávno po smrti. Keď sme urazení, tak sme nervózni, nedokážeme byť dobrí ani k svojim najbližším... A keď sa s tou urazenosťou vedie dlho dialóg, človek môže upadnúť do depresií, smútku, a už je to práca pre exorcistu, lebo to je začiatok posadnutosti démonom. Ľudia sa zlým duchom otvárajú aj inými cestami, napríklad cez mágiu, to je však oveľa zriedkavejšie.
Čo je poslaním exorcistu?
Pomáhať ľuďom nájsť pokoj, to je môj subjektívny pohľad za tých šesť rokov. Nie je to tak, že za mnou prídu ľudia posadnutí diablom, ako to poznáte možno z filmov. Priamo posadnutých som nemal veľa, možno tak päť-šesť. Väčšinou je to iba začiatok posadnutia, keď ľudia strácajú v sebe pokoj...
Laici exorcizmus odsudzujú, vraj tí ľudia nie sú posadnutí, ale majú psychickú poruchu a potrebujú lekára, a nie kňaza. Vy to nejako rozlišujete?
Sú stavy, ktoré sa liečia medikamentmi, môže napríklad chýbať nejaký enzým v nervovom systéme, alebo sa človek môže narodiť s nejakým mentálnym pos- tihnutím... Mnohé stavy sa dajú medikamentmi liečiť, alebo dostať pod kontrolu, ale človek nie je len telo, človek nie je len biochémia, ale aj duch. Môj osobný postoj ako kňaza exorcistu je, že aj nad chorým človekom je vhodné sa pomodliť, nehovorím hneď o exorcizme. Ale stačí sa možno iba porozprávať, každý sa chce cítiť prijatým, počutým...
Čiže veľakrát ste skôr ako psychológ?
Niekedy áno, ale necítim sa byť psychológom, lebo nemám na to vzdelanie. Tí ľudia sa sami ozvú: „Otče, liečim sa, ale chcem aj duchovný rozhovor.“ Mojou povinnosťou je takého človeka prijať. Aj svetoví exorcisti tvrdia, že spolupracujú s lekármi. Niekedy sa stane, že aj sám psychiater povie: „Dosť, tu už neviem pomôcť.“ Takého človeka pošle k exorcistovi. Vidí tam prejavy, ktoré už majú duchovné pozadie.
Zapadá obraz vyháňania démonov do 21. storočia? V súčasnosti to znie tak neuveriteľne...
Cirkvi mnohí vyčítajú, že sa vracia do stredoveku. A kde sa vracajú ľudia, keď veria v silu kamienkov a hviezd? Do doby kamennej? Podľa mňa ľudia vždy čelili rovnakým problémom.
Ako sa démoni prejavujú?
Tí ľudia napríklad začínajú vidieť čudné veci, duchov... Začínajú sa okolo nich diať nevysvetliteľné veci. V takom stave sa chytajú všetkého, čo im môže pomôcť. Ľudia, ktorí sa trápia, potrebujú lásku, nie odmietnutie.
Vo filmoch vidno, ako sa človek posadnutý diablom zmieta, vykrikuje vulgarizmy, pľuje, hovorí zmeneným hlasom alebo záhadne oťažie tak, že ním nevedia pohnúť. Zažili ste aj vy takéto stavy? Kto je vlastne diabol?
To je ťažká otázka, lebo je to duchovný svet... Prvotná posadnutosť sa začína cez zlé myšlienky, to je vstupná brána pre diabla do duše. Odborná literatúra hovorí o temných, démonických silách – podľa niektorých autorov to môže byť niekedy aj duša zosnulého, ktorý je už zatratený. Ale vo väčšine prípadov sú to démoni. Démon je duchovná bytosť, veľmi inteligentná, len potrebuje spôsob, ako sa prejaviť. Démon môže ozvučiť svoju myšlienku práve cez telo človeka, cez skutok. Exorcista má právo rozprávať sa s týmto duchom, ktorý sa usídlil v tele posadnutého. Osobne som ešte nemal taký prípad, ale viem, že kolegovia mali. Alebo sa stáva, že k exorcistovi príde človek s tým, že cíti v sebe inú bytosť.
Dá sa to odlíšiť od schizofrénie?
Je to veľmi ťažké, lebo taký človek môže počuť napríklad aj hlasy. Nechcel by som lekárom vstupovať do týchto vecí, ale z môjho pohľadu môžem povedať len to, že je ťažké určiť, či tie hlasy pochádzajú z poruchy biochémie v nervovom systéme, alebo sú to hlasy cudzej duchovnej bytosti. A tá má svoju inteligenciu a môže dávať posadnutému jasné príkazy – inteligentné, ale temné.
Spomínate si na nejaký taký prípad?
Jedna pani počula hlasy, ktoré jej prikazovali ísť v noci na cintorín, alebo dostala príkaz zobrať úspory, ísť na ulicu a tam ich niekomu odovzdať. Pritom nikdy predtým sa takto čudne nesprávala, lekár, ktorý ju vyšetril, vylúčil psychickú poruchu. Prišla za mnou dcéra so zaťom tej panej, aby som im pomohol. Vyzeralo to, že tam je nejaký temný zámer akejsi duchovnej sily zničiť tú rodinu... V tomto prípade sa posadnutie podarilo ukončiť modlitbou.
Ako vyzerá taký exorcizmus?
Je to liturgický úkon so špeciálnymi modlitbami, pri ktorom sa odporúča použiť aj svätená voda. Zlé sily sa vyháňajú v mene Ježiša Krista, ktorý je Boh a s Bohom sa diabol nepustí do boja. Vtedy odchádza. Z literatúry je známe, že niekedy trvá vyhnanie diabla dlhší čas, aj niekoľko rokov.
Ako sa človek vlastne môže dostať pod moc temných síl?
Človek sa neposadne len tak. Vždy je tam príčina. Musí v sebe niečo dlho nosiť, nejakú skrytú urazenosť alebo hnev...
Mnoho ľudí koketuje s mágiou. Je to nebezpečné?
Skúsenosti exorcistov tvrdia, že hej. Záleží, ako sa človek tomu otvorí. Dnes je veľmi rozšírené, že ľudia cez mágiu cielene škodia iným, preklínajú sa. Podľa mňa však aj tá druhá osoba musí byť na to disponovaná, že to prijme. Keď máte podozrenie, že vám niekto škodí a vy ho požehnáte, modlíte sa zaňho, tak vás prekliatie nezasiahne. Ste totiž naplnení božím svetlom, ktoré to k vám nepustí.
Ako ste sa vy stali exorictom? Treba mať na to nejaké predispozície?
Prvé storočia bol exorcistom každý kresťan, neskôr toto právo prešlo na biskupov a potom na určených kňazov. Exorcistu vymenúva biskup. Ja som o túto funkciu neprosil, iba som ju prijal z poslušnosti.
Mali ste pred svojím novým poslaním bázeň?
Istá bázeň bola, aj pre mňa to bolo niečo tajomné. Táto téma sa totiž dosť tabuizuje, niekedy dokonca aj na teologických fakultách či cirkevných školách. Lenže za tých šesť rokov som zistil, že toto sú každodenné problémy našich ľudí, hoci o tom málo hovoria. Tieto veci ľudia často nechcú otvárať ani pred vlastným kňazom, boja sa, čo si o nich pomyslí...
Prednedávnom sa na internete objavilo video z Čiech. Bolo vidno, ako exorcista vyháňa diabla, modlí sa a žena vrieska a vulgárne nadáva. Naozaj to tak vyzerá?
Je to možné, aspoň podľa literatúry, ja som až takéto prejavy nezažil. Ako som už spomínal, mal som päť či šesť ťažkých posadnutí, tam došlo k oslobodeniu po asi 20-minútovej modlitbe. Ja sa skôr zameriavam na tú prevenciu, ako sa vyhnúť posadnutiu diablom.
V existenciu diabla a démonov asi majú problém uveriť aj mnohí veriaci kresťania, nie?
Všetko závisí od osobnej skúsenosti každého človeka. Môže o tom teoretizovať, ale skúsenosť je viac. Čisto rozumovo zameraný človek to môže označiť za výmysel. Je to duchovný svet a na to, aby ste ho prijali, treba vieru, nedá sa pochopiť iba rozumovo.
Môže diabol posadnúť aj neveriaceho?
Môže. Moja skúsenosť mi hovorí, že aby človeka démon posadol, musí niečo ťažké dlho nosiť v sebe – strach, urazenosť, zlé myšlienky. Zo dňa na deň diabol nikoho neposadne. Dobrou prevenciou proti posadnutosti je dobroprajnosť. To, čo spievali anjeli pri narodení Krista: Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Človek dobrej vôle je dobroprajný, to je to, čo dnes chýba. Dnes si ľudia neprajú navzájom dobro, skôr si závidia. Hovorím, nemôže sa posadnúť človek, ktorý iným želá dobro. Človek, ktorý robí dobro, dostáva od Boha za odmenu pokoj.
Kto je Ľuboslav Petričko
Rodák z obce Veľaty (okr. Trebišov) bol v roku 1998 vysvätený za kňaza katolíckej cirkvi byzantského obradu. Okrem Slovenska pôsobil aj v Ríme a na Ukrajine. Je duchovným správcom kláštora rádu redemptoristiek vo Vranove nad Topľou. Exorcistom je šiesty rok.
Exorcizmus
Je obrad, ktorý má za cieľ z ľudí, zvierat či vecí označených zaposadnuté, vyhnať diabla či démonické sily. Vykonáva ho kňaz exorcista poverený biskupom.
Exorcizmus sa spomína už v Novom zákone, kde Ježiš napríkladvyhnal démonov z človeka, ktorý žil v hroboch a chodil nahý. Ježiš démonov donútil opustiť telo nešťastníka a vstúpili do stáda prasiat, ktoré sa potom vrhli zo zrázu do mora.
Asi najznámejším žijúcim exorcistom je páter GabrieleAmorth (89), ktorý pôsobí v Ríme. V roku 1990 založil Medzinárodnú asociáciu exorcistov.
Keď sa Amortha pýtali, či naozaj existuje diabol, povedal: „Odpovedám slovami Jána Pavla II.: Ten, kto neverí v diabla, neverí v evanjelium.“ Podľa Amortha je „diabol anjel a preto je to čistý duch stvorený Bohom, ktorý sa odvrátil od pravej cesty, pretože sa vzbúril proti Bohu. Preto si zachováva všetky charakteristické črty čistého ducha, ako veľmi veľká inteligencia, nesmierne presahujúca našu inteligenciu.“
Exorcizmus sa vykoná prostredníctvom špeciálnych modlitieba diabol sa vyháňa v mene Ježiša Krista. Páter Amorth opisuje, že démonické sily vyháňal tiež v mene Panny Márie či určitých svätých.
Cirkev rozlišuje viacero úrovní prejavov posadnutia, ako súovládnutie, trýznenie, znepokojenie, zamorenie...
„Diabla veľmi teší spôsob, akým ho všeobecne predstavujú – s krídlami a chvostom, s rohmi, ako netopiera, atď. – pretože v týchto predstavách sa ľuďom zdá byť smiešny a to im pomáha veriť, že neexistuje,“ hovorí exorcista Amorth. Známemu svätcovi 20. storočia, pátrovi Piovi, sa diabol mal zjavovať v hrôzostrašných podobách obrov, ale aj vo vulgárnych a oplzlých podobách. Celý život s tým zvádzal boj.
Posadnutí démonmi boli aj viacerí svätci, na ktorých musel byť vykonaný exorcizmus.
