Príbeh Adamka (10) z Čadce, ktorého otcovi zobrala sociálka, sledovalo s napätím celé Slovensko. Jozef (47) svoj boj vo štvrtok na súde vyhral. Adamko tak prežil prvý víkend opäť v náručí svojho ocka, ktorého mu už nik nevezme. Malý Adamko sa neskutočne bál, že o ocka príde. „Tati, veril som, že to vyhráš,“ povedal dojatému otcovi chlapec, keď si poňho prišiel do Detského krízového centra Náruč v Žiline-Zádubní. Po Adamkových slovách sa Jozef od dojatia až rozplakal.
„Nič nie je pre mňa viac ako to, že mi môj syn verí. A že celý časdúfal, že si ho nedám. Navždy tu budempreňho!“ objíma a bozkáva syna zlomený chlap. „Prežil som 107 dní hrôzy, som s nervami v koncoch,“ hovorí s plačom. „Celý čas v Náruči aj pred súdom som musel byť tvrdý, rozvážny chlap. Konečne môžem byť slobodný a povedať Adamkovi, že ho milujem, a nikto ma už nebude obviňovať, že je to prehnaná láska,“ dodal Jozef. Na prehnanú lásku otca k synovi poukazoval počas súdneho procesu nielen riaditeľ Detského krízového centra Náruč Róbert Braciník, ale aj psychologičky z Náruče.
Sudkyňa však konštatovala, že väčšia vzájomná naviazanosť otca so synom súvisí s ich ťažkou životnou situáciou, pretože nikoho iného nemajú. Otec tak musí byť v niektorých momentoch aj matkou. „Som taký šťastný, že môžem byť s ockom! Namaľujem si izbu na zeleno,“ hovorí natešený chlapec. S ockom strávili víkend, ktorý si ponesú v srdci navždy. Prešli sa po meste, hrali piškvorky, zašli do pizzerie a pri horiacich sviečkach na adventnom venci popíjali čaj.
„Teraz budeme iba ležať, oddychovať, pozerať telku a budeme si vychutnávať jeden druhého. Vrátil sa mi život. Z celého srdca ďakujem advokátovi Dušanovi Chlapíkovi, ktorý ma zastupoval bezplatne, ako aj Novému Času, že o našom osude písal,“ dodáva Jozef. Do redakcie Nového Času medzitým telefonujú darcovia, ktorí chcú otcovi a synovi, ktorí žijú skromne, doniesť pod stromček aj darčeky. Adamko sa teraz na pár dní vracia do Detského krízového centra Náruč, kým nebude rozsudok právoplatne doručený.
Chlapec sa dostal do Detského krízového centra Náruč po tom, ako sám do centra zatelefonoval, že ho otec zbil a že je s ním ťažký život. Pracovníci centra odobrali chlapca bez vedomia rodiča z penziónu, kde boli ubytovaní. V čase jeho odobratia nemali vydaný ani súdny príkaz. Vyšetrovanie ukázalo, že chlapec nebol ani týraný, ani bitý, napriek tomu ho krízové centrum neodporúčalo vrátiť otcovi.