Aký je ideálny model rodiny? Takto to vidí detský psychológ

Kým časť ľudí presadzuje model tradičnej rodiny, iní tvrdia, že aj homosexuálny pár má právo na výchovu dieťaťa. Čo je však najlepšie pre detskú dušu? A ako vôbec prebieha v slovenských školách sexuálna výchova? Porozprávali sme sa s uznávaným detským psychológom Štefanom Matulom.

Zoberme si jednoduchý príklad. Dieťa vychovávajú dvaja muži alebo dve ženy. Aký to môže mať vplyv na sociálny a osobnostný vývin dieťaťa?

Výchova vo svojej podstate je vždy ovplyvňovaním. Ak dieťa vyrastá v rodine s matkou, otcom a prípadne ďalšími súrodencami, preberá od nich všetkých tzv. vzory správania. Chlapci si spravidla osvojujú mužské vzory správania, dievčatá na druhej strane vzory ženské. V mladej dospelosti sa potom správajú podľa týchto vzorov. Deti, ktorým rodina nemohla poskytnúť tieto identifikačné vzory, mávajú potom v partnerských vzťahoch problémy. Navyše deti, ktoré sú vychovávané dvojicou rovnakého pohlavia, sa stávajú v školskom veku terčom záujmu svojich spolužiakov, čo nemusia vnútorne vždy prežívať bez problémov. Stáročia existujúca forma výchovy detí v rodine jednoznačne dokazuje, že zo psychologického hľadiska je pre optimálny osobnostný, psychosociálny a partnerský vývin dieťaťa usporiadaná rodina, ktorú tvoria otec, matka a súrodenec či súrodenci, ideálnym prostredím.

Do akej miery ovplyvňujú jednotliví členovia rodiny povahové vlastnosti mladého človeka?

Američania robili výskum rodinnej konštelácie, ktorý veľmi dobre zmapoval, akým spôsobom ovplyvňujú jednotliví členovia rodiny najmä partnerský vývin dieťaťa. Ak povedzme syn vyrastal v prostredí, kde bol otec dominantnejší a matka submisívnejšia, aj on sám si osvojil a pokladal za prirodzenú dominantnú úlohu a v dospelosti sa v partnerskom vzťahu aj tak prejavoval. Platí to, samozrejme, aj recipročne pre dcéry, ktoré mávajú tendenciu osvojovať si, často nevedome, štýl partnerského správania matky voči otcovi.

Je možné, že ak dvaja homosexuáli vychovávajú prirodzene heterosexuálne dieťa, môže u neho časom prevážiť homosexuálna orientácia?

Toto je otázka hypotetická a jej aspoň čiastočnú pravdepodobnosť nemožno vylúčiť. Odpoveď by mohol priniesť nezaujatý seriózny vedecký výskum. O výsledkoch takéhoto výskumu zatiaľ nemám vedomosť, považoval by som ho však za veľmi užitočný.

Ale predsa len, pokiaľ dieťa vychovávajú homosexuáli v láske, je to preňho asi lepšie ako život v detskom domove.

Ani tento názor sa nedá automaticky považovať za platný. V prvom rade si dieťa môže vytvoriť intenzívny pozitívny vzťah a silné puto napríklad s vychovávateľkami v domove. Zároveň detský domov poskytuje dieťaťu možnosť vzniku ďalších sociálnych väzieb, napr. priateľstiev, ktoré sa dajú prirovnať k súrodeneckým väzbám. Navyše je v kontakte s deťmi v širšom vekovom rozptyle, čo môže byť tiež pre jeho sociálny vývin užitočné.

Je otázka adopcie detí osobami rovnakého pohlavia vôbec vhodná na referendum? Nemali by v tejto veci rozhodnúť odborníci?

Ľudia by mali maťprávosami sa rozhodnúť a vysloviť svoj názor aj v takýchto vážnych veciach. Je však na škodu, že nemáme k dispozícii výsledky serióznych odborných výskumov. Chcem veriť, že budúcnosť nám takéto seriózne vedecké analýzy prinesie.

Prejdime k téme výchovy detí. V niektorých západných a severských krajinách je neprípustné, aby rodič dieťa udrel, či mu dal facku. Existuje tam tzv. juvenilná justícia, ktorá dieťa v prípade podozrenia odoberie.

Termín juvenilná justícia má v justícii iný obsah. Ide o špecializované súdy, ktoré pojednávajú len priestupky a trestné činy mládeže. Vy však máte na mysli trend, ktorý dnes existuje povedzme v Británii. Pod zámienkou výkonu spravodlivosti sa odoberajú deti, najmä sociálne slabším rodinám. Tlačou už prebehli znepokojivé správy o tom, že by mohlo ísť aj o obchodovanie s deťmi a s ich orgánmi.

Môže byť telesný trest v určitých prípadoch vhodným výchovným prvkom?

Švajčiarsky spisovateľ Hermann Hesse, nositeľ Nobelovej ceny, spomínal vo svojom autobiografickom románe, ako ho otec raz za čas poriadne zdral a aj tak mali veľmi dobrý vzťah. Telesné tresty však vo všeobecnosti nie sú správne a dnes už stoja mimo zákona. Zo psychologickej praxe máme skúsenosť, že ľudia, ktorí boli v detstve bití, častejšie bijú aj svoje vlastné deti. Argumentujú tým, že také neškodné zaucho môže poslúžiť ako výchovný prostriedok. Najmä ako prevencia - keď urobíš toto, dostaneš zaucho.

Časť slovenskej spoločnosti sa obáva sexuálnej výchovy v školách. Aj o tom má byť referendum. Kedy je tento predmet na osoh, a kedy môže byť na škodu veci?

Pred niekoľkými rokmi som posudzoval jednu učebnicu sexuálnej výchovy, ktorá bola určená pre šiestakov až deviatakov v základných školách. Mal som k nej výhrady, pretože autori do jej obsahu zaradili aj také témy ako análny sex či pohlavný styk počas menštruácie. Takéto informácie môžu byť pre jedno 12-ročné dieťa úplne prirodzené, pre iné zase traumatizujúce.

Takže aké je riešenie?

Podľa mňa by mali byť odborníkmi stanovené jednotné základné osnovy pre všetky deti do určitého veku tak, aby vyhovovali tak konzervatívnym, ako aj liberálnym rodičom. A od určitého ročníka by sa mohli kontroverzné témy učiť vo dvoch oddelených programoch paralelne tak, aby jeden vyhovoval konzervatívnej a druhý liberálnej časti rodičov. Vo všeobecnosti je sexuálna výchova na Slovensku vyučovaná aj prierezovo tak, že táto problematika je zaradená vo viacerých predmetoch. A len pripomínam, že pred revolúciou sa tento predmet nazýval Výchova k manželstvu a rodičovstvu.

Dnes si však môžu deti nájsť všetko na internete, každú, aj tú najintímnejšiu informáciu...

Dokonca by som tvrdil, že ide o celkom otvorené oberanie detí o detstvo. Mladí ľudia dostávajú všetko akoby na tácke. Pripravujeme ich tak o čaro a dobrodružstvo objavovania. Dnes si môžu všetko nájsť na internete. Bývali časy, keď mladých v ranej puberte fascinovali obrázky zo Zdravovedy. Na druhej strane práve na túto skutočnosť by mohli a mali pedagógovia a psychológovia zareagovať. Napríklad preventívnym upozorňovaním na nebezpečenstvo vzniku závislosti od pornografie, ktorá môže viesť k jej nepatričnej preferencii pred heterosexuálnymi vzťahmi.

Kto je...

Narodil sa 27. júla 1950 v Bratislave. V roku 1973 ukončil štúdium psychológie na Univerzite Komenského v Bratislave. Do roku 1980 pracoval ako psychológ v Detskom diagnostickom ústave. Od roku 1980 pracuje ako psychológ a výskumný pracovník vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, kde vedie Metodicko-výskumný kabinet výchovného a psychologického poradenstva a prevencie. Zároveň pôsobí ako súdny znalec v odbore psychológia. Je dlhoročným predsedom Detského fondu Slovenskej republiky a podpredsedom občianskeho združenia Slovenská komora psychológov.

Autor: © Nový Čas