V Národnom centre robotiky však okrem študentov prezident poctil svojou návštevou aj iných- neživých osadníkov akademickej pôdy - robotov. Kiska si v diskusii so študentmi zaspomínal na časy, keď sa po štúdiách vybral na skusy do Ameriky plniť si vlastný sen, zarábal len 4 doláre na hodinu. Ako mladý inžinier z STU sa za veľkou mlákou vtedy živil umývaním podláh na benzínovej pumpe, ako sám priznal, po roku a pol driny pochopil, že tadiaľ cesta nepovedie a vrátil sa na Slovensko.
Z chudobného študenta sa vypracoval na hlavu štátu a na svojej niekdajšej Alma mater dával rady súčasným študentom STU, ako uspieť: "Sme malá krajina, potrebujeme preto viac odvahy, chuti a optimizmu nebáť sa a život zobrať do vlastných rúk. Mnoho mladých ľudí má tendenciu utiecť z vlastnej krajiny. Žiaden boj však nie je prehratý, kým ho sami nevzdáme. Nič nie je dané, kým sa s tým sami nezmierime. Pádov sa nebojte, pády sú súčasťou nášho života, a po každom páde treba vstať, " zdôrazňoval Kiska počas príhovoru.
