V tejto súvislosti sa spomína najmä meno Juraja Širokého (61), ktorý je členom predstavenstva Váhostavu. Zároveň je to jeden z najbohatších Slovákov, jeho majetok sa odhaduje na asi 250 miliónov eur. Cesta k nemu bola zaujímavá...
Juraj Široký je nepochybne veľmi šikovný a schopný človek. Vďaka svojej náture vždy vedel, kam sa postaviť, aby si zabezpečil dobré postavenie a príjmy.
Hviezdna kariéra rodáka z Košíc sa začala už za socializmu, keď pôsobil na československej ambasáde vo Washingtone a tiež pracoval v rozviedke komunistickej štátnej bezpečnosti pod krycím menom major Belan. Do ŠtB sa prihlásil vo veku 25 rokov.
„Chcem byť čo najviac prospešný nášmu socialistickému zriadeniu tým, že budem aktívne bojovať proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi,“ napísal v žiadosti. Prijali ho, lebo mal dobré zázemie, s tajnými spolupracoval aj jeho otec.
Hoci Širokého spis za záhadných okolností niekedy po roku 2000 zmizol z archívu Ústavu pamäti národa, neskôr denník SME publikoval výňatky z jeho kópie. Podľa nich Široký v mladosti donášal aj na vlastnú matku.
„Počas dovolenky v ČSSR som sa dozvedel, že moja matka Gabriela Široká udržuje písomný styk so svojím strýkom (brat jej nebohej matky) Albertom Ferdinandom... Domnievam sa, že brat matky nadviazal styk s menovaným na základe predstavy finančného prilepšenia, keď sa v tej dobe rozvádzal a žil s mladšou ženou, ktorá ho k tomu kroku doviedla...“ uvádza sa vo zverejnenej kópii dokumentu.
Štátna bezpečnosť bola s prácou ambiciózneho agenta spokojná, za svoju prácu v USA dostal neraz odmenu. Napríklad 2 000 korún za „pomoc sovietskym priateľom“. Pôsobenie v tajných službách sa pre Širokého skončilo krátko po Nežnej revolúcii v novembri 1989. A začala sa tak ďalšia časť jeho kariéry...
Harvardské fondy
Pôsobenie v tajných službách sa pre Širokého skončilo krátko po Nežnej revolúcii v novembri 1989. A začala sa tak ďalšia časť jeho kariéry.
V tom čase sa v Československu rozbehla tzv. kupónová privatizácia. Každý dospelý občan dostal knižku s kupónmi v hodnote 1 000 korún, za ktoré mohol získať podiely v štátnych podnikoch. Väčšina ľudí však nakupovala akcie cez tzv. investičné fondy, ktoré sľúbili, že nakúpia v privatizácii iba tie najvýnosnejšie podiely. Častokrát išlo o podvod a ľudia dostali iba minimum alebo aj nič, zatiaľ čo investorom sa otvorila cesta k ovládnutiu veľkých štátnych podnikov.
Symbolom tejto divokej doby navždy zostanú Harvardské investičné fondy, ktorým dalo svoje kupónové knižky 800-tisíc ľudí. Mnohých zlákalo prestížne meno, ktoré im dal zakladateľ Viktor Kožený - emigrant, ktorý sa rozhodol zarobiť na páde komunistického režimu. Fondy pomenoval iba podľa toho, že na americkom Harvarde študoval ekonómiu. A ľudí nalákal najmä na 10-násobné výnosy.
Slovenskú časť Harvardských investičných fondov mal na starosti práve Juraj Široký, ktorý sa mal s Koženým poznať ešte z čias pôsobenia v USA.
Čoskoro sa však ukázalo, že Harvardské fondy fungujú veľmi čudne. Vyšetrovatelia neskôr tvrdili, že Kožený ovládnuté štátne podniky vydrancoval a peniaze prelieval na súkromné kontá. Podnikavý Čech nakoniec v roku 1995 ušiel a usídlil sa v Karibiku na Bahamách, kde je v bezpečí pred trestným stíhaním. V Česku ho odsúdili za podvody s akciami na deväť rokov väzenia, rovnako vyfasoval aj jeho kolega Boris Vostrý, ktorý je tiež na úteku. V USA bol Kožený navyše obvinený v súvislosti s privatizáciu v na ropu bohatom Azerbajdžane.
Veľké podniky
V nasledujúcich rokoch meno Juraj Široký získavalo medzi podnikateľmi stále významnejší cveng. Nafta Gbely, Plastika Nitra, Chemolak Smolenice, Váhostav, firma Perex – všade Široký pôsobil. Podnikateľ vždy nachádzal záľubu v športe a predovšetkým v ľadovom hokeji. Dlhé roky pôsobil ako šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja, v rokoch 2003 a 2008 bol zvolený za člena rady Medzinárodnej federácie ľadového hokeja, v rokoch 2000, 2002 a 2003 bol vedúcim výpravy na hokejových majstrovstvách sveta. Dnes Široký zastáva funkciu prezidenta hokejového klubu Slovan Bratislava.
Politici
Cez biznis a šport sa dostal do tesnej blízkosti vrcholových politikov. Firmy, s ktorými bol spojený, získavali od štátu zákazky za miliardy. V prípade Váhostavu išlo o diaľnice či rekonštrukciu Bratislavského hradu.
Širokého meno sa spomína aj v záhadnom spise Gorila, podľa ktorého mal patriť medzi vplyvných veľkopodnikateľov stojacich za stranou Smer. „Pán Široký nikdy neprispel na stranu Smer-SD. Nemá so stranou Smer-SD nič spoločné,“ reagoval tento týždeň na znova sa rojace obvinenia premiér Robert Fico. Podľa neho je na Slovensku asi 40 významných podnikateľov a on ako premiér sa s nimi stretáva pri rôznych príležitostiach.
Luxus na Bahamách
Hoci je dnes Váhostav na pokraji krachu a veriteľom dlhuje 136 miliónov eur, Juraj Široký veci zatiaľ nekomentuje. Zdá sa, že kríza Váhostavu jeho životnú situáciu priamo neohrozuje. Veď veľkopodnikateľ iba prednedávnom dokončil na Bahamách už druhú haciendu. Odhadovaná cena je 13 mil. eur. A tá prvá sa predáva za 16,6 milióna.
Skrátka, teplé a azúrovo modré karibské more a jemnučké pláže bývalých harvardských finančníkov veľmi priťahujú. A svet sa zdá odtiaľ krajší a jednoduchší...
