Afričania, ľudia z Balkánu, Pakistanci, Afganci, no predovšetkým obyvatelia vojnou zmietanej Sýrie. Migranti sú často vyčerpaní, vystrašení, za sebou majú tisíce kilometrov. Reportéri nedeľníka sa preto vybrali na juh krajiny, k srbským hraniciam, kde sa masy utečencov stali každodennou realitou. Aká je situácia v maďarsko-srbskom pohraničí? A ako vnímajú problém domáci obyvatelia?
Z juhomaďarského mesta Szeged smerujeme šírou rovinou na západ. Dominantou plochého kraja sú nanajvýš topole týčiace sa k oblohe. Hranice so Srbskom, ktoré chce vláda Viktora Orbána ohradiť štvormetrovým plotom, ležia iba pár kilometrov od nás. Bariéra má podľa maďarských politikov zastaviť utečencov, ktorí v stovkách prekračujú každý deň hranice. Európska únia sa plánu Budapešti obáva, odborníci varujú, že uzatvorenie maďarských hraníc môže spustiť celoeurópsku krízu.
Vchádzame do mestečka Mórahalom, na malom odstavnom parkovisku zastavujeme pri skupine policajtov. Práve odstavili dodávku s talianskou poznávacou značkou, vo vozidle sedia utečenci, ktorých iba nedávno zadržali. Prekvapene sledujú okolie a pozerajú sa na nás, keď sa dávame s policajtmi do reči. Ešte živšie je pred miestnou policajnou stanicou, uniformovaní muži tu strážia asi 40 migrantov. Sú to zrejme Sýrčania, ktorí majú za sebou strastiplnú cestu. Ťažko určiť, aké sú ich osudy. Títo ľudia možno zažili besnenie radikálov z Islamského štátu, môže ísť o moslimov, ale aj o kresťanov. Prevažujú muži, na ich tvárach badať vyčerpanosť, strach, ale aj úľavu. Priblížiť sa k nim nám však policajti zakazujú, a tak fotíme iba z diaľky. Naša snaha prehovoriť s cudzincami zaujala aj jedného okoloidúceho. „Musíte to chápať, aj naši policajti sú už unavení. Dlho sa tu nič nedialo a teraz nás sleduje celá Európa,“ prehodí pán z Mórahalomu.
Sú pokojní
Zsolty je mladík z dedinky Röszke, ktorá leží priamo na hraniciach so Srbskom. Pracuje ako poštár a každý deň roznáša zásielky po okolí. „Utečencov vídam pravidelne, trvá to asi rok. Niekedy aj tri skupiny denne, chodia zväčša po 15 ľuďoch. Nepoznám ani jeden prípad, že by niekomu ublížili, do cudzích domov a dvorov nevstupujú, akurát prespávajú v skleníkoch. Občas ma zastavili a pýtali sa ma na cestu do Szegedu, prípadne, kde nájdu taxík,“ hovorí mladý muž. Zsolty vraví, že migranti ešte pred pár mesiacmi zvykli kráčať v noci po ceste na hrádzi, vždy keď zbadali svetlá auta, zišli z násypu a skrývali sa. Dnes sa už hliadkam ani nevyhýbajú.
Zaujímavé skúsenosti s utečencami má aj starší pán, ktorý pri nás brzdí svoj konský povoz naložený kukuricou. „Sú to predovšetkým muži, ale aj ženy či deti. Párkrát ma poprosili, či sa môžu napiť. Zvyknú sa umývať v rieke Tise, keď ma zbadajú, dokonca mi zamávajú.“
Horliví susedia
Röszke je pokojná, tichá dedinka s malým námestím, kde funguje skromná pekáreň a cukráreň. Mladá predavačka tvrdí, že migrantov takmer nevída. „Žijem aj pracujem v strede obce. Pozorujem nanajvýš tak plné autá, ktoré ich odvážajú na policajnú stanicu do blízkeho Mórahalomu. No u nás to funguje tak, že dedinčania zväčša sami volajú policajtov, keď zbadajú cudzincov.“
Predavačkine slová potvrdzuje aj dôchodca József. Raz sa bol s vnúčikom prejsť po lese, no po krátkom čase ho obkľúčili pohraničníci. „Zrejme ich zavolal nejaký z horlivých susedov. Aj ja som však utečencov stretol, tým nešťastníkom sme raz dali napiť minerálky. Odpili si a zmätene ju vypľuli. Nikdy nič podobné nepili, asi ich prekvapili bublinky,“ spomína József.
Stanica Kelebia
Dedinku Kelebia poznajú najmä tí, ktorí cestujú do Srbska medzinárodnými vlakmi. Každý deň tu totiž zastavuje niekoľko vlakových súprav spájajúcich Budapešť a Belehrad. Aj v minulosti na stanici pôsobili pohraničiari, keďže v Kelebii je pasová kontrola, dnes sú však hliadky oveľa početnejšie. Pred policajnou stanicou je zaparkovaných asi desať policajných dodávok, v okolí obce sme videli niekoľko hliadkujúcich áut. „Pracujem ako výpravca, mávam aj ranné zmeny. Utečencov vídam pravidelne, už to nie je nič výnimočné. Pokiaľ k nám prichádzajú vo vlakoch, ako útočisko volia výlučne nákladné vagóny. Policajti ich nachádzajú schúlených a prikrčených. Sú však aj takí, ktorí prichádzajú pešo cez lesy, a keď sa dostanú ku koľajniciam, idú popri nich. Sú medzi aj deti, tí ľudia často pôsobia veľmi zúbožene, unavene,“ tvrdí Ernő.
Napokon zháňame informácie aj na policajnej stanici v Szegede, utečencov majú totiž na starosti zväčša ochrancovia zákona z Čongrádskej župy. Postup s migrantmi je zväčša rovnaký, po zaistení smerujú do Szegedu na výsluch, následne sú umiestnení v niektorom z utečeneckých táborov. „Iba v stredu sme na juhu župy zadržali 1 141 ľudí, ktorí ilegálne prekročili hranice. Medzi nimi bolo aj 106 detí,“ informoval policajný hovorca Szabolcs Szenti. Tento rok prišlo do Maďarska už približne 61 000 migrantov. Po zadržaní veľká časť utečencov neskôr požiada o návrat do Srbska. Tam zrejme hľadajú ďalšie možnosti, ako sa dostať do západnej Európy.
