O tom, ako vidí situáciu vo svete, o utečencoch, ale aj o Vianociach porozprával exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa.
Koniec roka sa nezadržateľne blíži. Aký to bol rok pre skupinu Elán?
Štandardný. V poslednom čase sme ponúkli dva typy programov. Jeden z nich je Elán v divadle, ktorý je komornejší, druhý Elán best of vol. 2 pre dvadsaťtisíc divákov. Čo sa týka produkcie, na trhu je album Živých nás nedostanú, kompilácia Kamaráti a reedícia Hodina nehy 2015, kde je bonusom nová pieseň Prístav nádeje zo seriálu Kukučka.
Nahrali ste a naspievali úvodnú pieseň do spomínaného seriálu Kukučka. Pozerali ste ho?
Nie, oslovili ma a ja som ju naspieval na kšeft. Seriály nepozerám, neznášam ich. Radšej čítam knihy, pozriem si dobrý film, a potom správy. Ale aj tie treba brať s rezervou.
Čo si teda myslíte o situácii, ktorá sa deje okolo Sýrie, utečencov a kam to podľa vás speje?
Je to veľmi citlivá téma, ale v podstate sa môj názor zhoduje s názorom premiéra Fica. Humanita áno, ale prichýliť všetkých moslimov bez rozdielu je nerozumné a nebezpečné. Je rozdiel medzi nami a západnými mocnosťami, ktoré kolonizovali a ničili národy, ktoré si teraz vyberajú za to svoju daň, čo je v podstate spravodlivé. Ony im to dlhujú, my nie.
Takže utečenci áno alebo nie?
Keď vidím chudáka, tak mu pomôžem, ale nechcem, aby sa tu nahrnulo moslimov, ktorí tu budú stavať mešity a budú mi rozkazovať. To nechcem. Nech sú doma, nech sa im tam darí a nech im tam aj pomôžeme. My máme so sebou dosť starostí. Aby som to zhrnul: to, čo sa deje, nespeje k ničomu dobrému, preto žijem každú sekundu života naplno, lebo neviem, dokedy to vydrží. Ako-tak to drží Rusko. Ja verím im, nie Američanom.
Čoraz viac sa do popredia tlačí Čína. Myslíte si, že sa začínajú napĺňať Sibyline slová, že svetom prejde žlté plemeno?
Situácia ukazuje, že Čína je pripravená vládnuť tomuto svetu. Je to najsilnejší národ, najsilnejšia ekonomika. Rozťahujú sa po celom svete a myslím si, že sa tomu nedá zabrániť. Číňanov uznávam, vážim si ich pracovitosť a skromnosť, výsledky majú obrovské, ale tiež som radšej, keď sú doma. Človek je rád, keď sa doma cíti naozaj ako doma, a nie ako na návšteve. Nie sme na tom najlepšie, ale 90 % ľudí tohto sveta sa nemá tak dobre ako my. Navyše, máme vodu, to je naše bohatstvo a to najdrahšie, čo na tomto svete za chvíľu nebude. Je mi ľúto, ale my neuživíme všetkých. Veď už dnes takmer nemáme vlastnú produkciu, všetko dovážame.
Mnoho vojen kedysi vzniklo kvôli náboženstvu. Sú moslimovia pre nás hrozbou, nie je to len o tom, že ich vyznanie nepoznáme?
Myslím si, že Boh je len jeden, nech sa nazýva akokoľvek. Moslimské náboženstvo mi absolútne nerobí problém a je to učenie, ktoré má logiku, tak isto ako kresťanské. Náboženstvo celkovo v histórii dalo ľudstvu mnoho dobrého a aj zlého. Ako všetko, ale vždy išlo o prachy a o moc.
Zvyknete hovoriť, že ste nesmrteľný. Nie je to tak trochu rúhanie sa?
Bol som už tri razy na druhej strane a vždy som sa vrátil. Raz na bicykli, potom na aute a nakoniec na motorke. Ja si ani neviem predstaviť, že raz umriem. To bude pre mňa asi najväčšie prekvapenie. (smiech)
Sú tu Vianoce, sviatky pokoja. Ako si užívate predvianočný čas?
V našej rodine som hlavný zásobovač. Všetko pozháňam, nakúpim, aby bolo z čoho variť. Darčeky kupujem až na Štedrý deň. Vianoce mám rád, ale súkromné. Rodina, kapor, stromček, darčeky, pohoda. Nikoho cudzieho nechcem vidieť. Doma som zavretý, mám vypnutý telefón a chcem mať svätý pokoj.
Je niečo, čo by ste si pod stromček priali okrem pokoja?
Jedine kubánske cigary a írsku whisky. To keď mám, tak som spokojný a nič nepotrebujem.
Ako vyzerá Štedrý deň u vás doma?
Stretneme sa so svokrovcami na večeru a ak chcú synovia, tiež prídu. Jeden má rodinu, druhý zatiaľ nie. Na druhý deň na Štefana sa u nás stretneme komplet celá rodina a spoločne oslávime vianočné sviatky.
Spievate doma koledy?
(smiech) Tak to vôbec nie, u nás sa nespieva. Muziku neznášam ani nepočúvam, ale robím ju. Raz za rok si pustím vinylovú platňu Chicago. Ale kedysi som s manželkou rád chodieval do podnikov, kde sme si mohli dať večeru, popíjať vínko a zatancovať si so živou kapelou. To už dneska neexistuje.
Spomínate si, aké ste mali Vianoce v detstve?
Žili sme pri kine Ymca, bývalá Dukla, a bývali časy, keď sme nemali veľa peňazí. Mäso sa u nás jedlo len raz za týždeň, respektíve otec dostal mäso a my šťavu z neho. Vravel som si, že keď budem veľký a bohatý, tak budem jesť samé steaky. Peňazí nebolo, ale boli vzťahy a super rodina. Potom sa to zlepšilo a na jedny Vianoce, mal som asi desať rokov, boli pod stromčekom darčeky. Celú noc som nespal, pretože som dostal helikoptéru.
Vtedy si deti hračky viac vážili...
Určite, dnes majú deti všetko, ba až viac, ako dokážu použiť. Ako aj moje vnučky Zuzka (7) a Barborka (5). Tie riadia celú rodinu, iba ja ich neposlúcham. (smiech) A stále ma skúšajú zlomiť a dostať ma na svoju stranu, ale ja som neoblomný. Keď sú u mňa, tak sa musia správať tak, ako ja chcem. Ak to tak nie je, nech idú domov, a to je celé. A aké sú prefíkané. Štebotajú - môj deduško, ja ťa milujem a tak... Ale na mňa ani táto finta nezaberá. (smiech)
Boli vzťahy a super rodina. Máte pocit, že hodnoty rodiny sa vytratili?
To určite. Ja som posledný človek v slovenskej pop-music, ktorý má pôvodnú manželku. Všetci majú mladé ženy a ja im ich ani nezávidím, ale majú dlžoby a žijú v strese, pretože si budujú nové domácnosti... Ja nedlhujem nikomu nič.
Tento rok bolo u nás referendum o rodine. Myslíte si, že právo na rodinu má iba muž a žena?
Proti homosexuálom nič nemám, ale ani nič s nimi nechcem mať. Ja som tolerantný, kto chce tak žiť, tak nech tak žije, pokiaľ neškodí iným. To je základný princíp života. Žiť smerom od bolesti. A čo sa týka adopcie detí párom rovnakého pohlavia, tak tam to treba posudzovať individuálne. Musia rozhodnúť kompetentní. Pokiaľ sa dvaja muži dokážu o dieťa postarať a sú to solídni ľudia, tak v tom nevidím problém. Ja som však zástancom klasickej rodiny. Som konzervatívny. Pre mňa je rodina svätá, ale musíte mať šťastie na partnera. A ja mám bohovskú ženu. Skromná, pracovitá, pekná, o všetkých sa stará, nenormálne dobrý človek... proste bomba! Nikdy v živote sme sa nepohádali. Keď je problém a ona pozerá smutne von oknom, vtedy viem, že treba niečo urobiť.
Čo jej urobí radosť?
Aj to, keď sme spolu doma. Stačí, že som tam.
A vaše prianie do budúcnosti?
Možno sa budete smiať, ale svetový mier. Nič iné nechcem. Nech ľudia nebojujú, ale žijú! Nech sa tešia zo života a nech nerobia zle!
