Zemetrasenie na politickej scéne: Zostaví vôbec niekto vládu?! Zasahovať bude aj Kiska

Po štyroch rokoch jasnej nadvlády Smeru sa totiž politická scéna poriadne premiešala. Nový Čas sa pozrel na to, ako môže nová koaličná vláda vyzerať. Nie všetko je však len na pleciach šéfov strán, do zostavovania môže výrazným spôsobom zasiahnuť aj prezident Andrej Kiska. Smer vyhral po štvrtýkrát parlamentné voľby, a preto mu podľa jeho predsedu vzniká povinnosť pokúsiť sa zostaviť zmysluplnú vládu. To však vôbec nebude jednoduché. Podľa odborníkov to všetko stojí najmä na tom, či sa dohodnú na spolupráci programovo rozdielne orientovaní Béla Bugár a národniar Andrej Danko.

Bez nich dvoch totiž ani na jednom konci barikády nebude pravdepodobne možné zostaviť vládu. Škrt cez rozpočet tradičným stranám totiž spravili kotlebovci, s ktorými odmietajú spolupracovať všetky strany v Národnej rade. „Určite treba spraviť všetko pre to, aby ani nebola pravdepodobnosť predčasných parlamentných volieb, ani žiadne iné experimenty, ktoré by narušovali predstavu o parlamentnom demokratickom systéme,“ skonštatoval Fico. Druhý najúspešnejší vzišiel z volieb Richard Sulík, ktorý sa pokúsi vytvoriť pravicovo orientovaný kabinet.

„Sme pripravení prevziať zodpovednosť a regulárne vládnuť,“ uviedol. Problém však sám vidí rovnako v spolupráci Danka s Bugárom. Do vlády zároveň nechce ísť ani Boris Kollár. Vznik pravicového kabinetu by však podporil, bol by akýmsi tichým spoločníkom. Smeru hovorí nie. Béla Bugár však otvorene hovorí, že sny o proreformnej vláde, ktorá by posilnila právny štát a bojovala proti korupcii, sa skončili. Nevylúčil tak predčasné voľby, zároveň však dodáva, že by bolo katastrofou, ak by sa konali počas slovenského predsedníctva Rady EÚ v druhom polroku 2016.

Tento pojem už poznajú Česi, ktorí mali úradnícky kabinet práve v období, keď predsedali Rade Európskej únie. Slovensku hrozí presne rovnaká situácia. V praxi to znamená, že dočasne by sme na čele štátu mali vládu zloženú z nezávislých odborníkov, ktorá by mohla vládnuť aj do budúceho roka. Čiže by sme prečkali naše predsedníctvo bez humbuku okolo predčasných parlamentných volieb. Riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár však pred piatimi rokmi upozornil, že naša Ústava nepozná termín úradnícka vláda. „Povinnosť získať dôveru má každá vláda, či bude zložená z nezávislých odborníkov, alebo z nominantov politických strán,“ povedal. Otázne tak zostáva, ako by sa s výkladom Ústavy popasovali najvyšší ústavní činitelia.

1. Patová situácia, úradnícka vláda a predčasné voľby

Slováci rozhodli, že v parlamente bude osem strán. Už z prvých povolebných debát vyplýva, že zostavenie vlády nebude len tak med lízať. Politický analytik Eduard Chmelár si dokonca myslí, že existuje už len jedna možnosť. „V tejto situácii je najpravdepodobnejšia úradnícka vláda s obmedzeným mandátom do skončenia predsedníctva Slovenska v Rade EÚ, čiže do konca tohto roka, neprichádza do úvahy,“ konštatuje odborník. Zároveň si nemyslí, že by nasledujúce predčasné voľby pomohli extrémistickým kotlebovcom. „Kotlebu zdvihli dve veci - Ficovo strašenie utečencami, s ktorým sa prerátal, pretože tí, ktorí sa báli, neprešli k nemu, ale potlačili Kotlebu, a neriešenie vecí, ktoré ľudia vnímajú ako akútne - korupcia a zlá sociálna situácia,“ myslí si Chmelár. Ak voliči uvidia, že štandardné strany sa dokážu dohodnúť na dobrej veci v záujme Slovenska, tak podľa neho nebudú mať dôvod voliť Kotlebu.

2. Smer + SNS + Most + Sieť = 85 kresiel

Podľa expertov všetky možnosti stoja na ochote dohodnúť sa s národniarmi Andreja Danka a Mostom Bélu Bugára. Bez nich koalícia takmer nemôže vzniknúť, ak sa nikto nespojí s kotlebovcami, ako to deklarujú všetky ostatné strany. „Ak však pôjdu Most a SNS do spoločnej vlády, tak voliči Mostu pôjdu k SMK a voliči SNS prebehnú ku Kotlebovi. To, že Bugár, akokoľvek je vnímaný ako umiernený politik, tak mu dýcha na chrbát SMK, na čo si musí dávať pozor. Rovnako SNS. Nemožno robiť kombinácie, ktoré volič nepochopí,“ vysvetľuje Chmelár. Politológ Tomáš Koziak upozorňuje, že ešte stále súčasného premiéra Roberta Fica dobieha to,
pred čím často rád varuje. „Ak by Fico chcel skladať vládu, musel by byť premiérom
zlepenca. A to nie obyčajného, ale rovno ľavo-pravého zlepenca,“uviedol Koziak.

3. SaS + OĽaNO + Most + Sieť + SNS = 76 kresiel (+ Sme rodina = 87 kresiel)

Do úvahy pripadá aj široká pravicová koalícia. Rovnako však jej zostavenie padá na
spolupráci Mosta a SNS. Problémom však podľa analytikov je aj Boris Kollár, ktorý nechce vstupovať do vlády a byť len akýmsi tichým spoločníkom. „Aj keby Most dokázal vstúpiť do koalície s SNS a vytvorili by pravicovú koalíciu s podporou Kollára, tak by šlo o neudržateľnú záležitosť. Bez Kollára by totiž mali len o jeden mandát viac, ako by potrebovali,“ hovorí Koziak.

4. Menšinová vláda Smeru

Chmelár upozorňuje ešte na jednu možnosť. „Ale to by museli politici rozmýšľať štátnicky. Do úvahy pripadá menšinová vláda Smeru, ktorú by podporila opozícia s podmienkou, že by schválili balík protikorupčných zákonov,“ pripomína expert. Dodáva však, že táto možnosť je najmenej realistická vzhľadom na vymedzenie sa viacerých strán voči Smeru.

Očakáva sa, že prezident teraz poverí víťaza volieb, čiže Smer, aby sa pokúsil zostaviť vládu. Odborníci však upozorňujú, že za aktuálneho nerozhodného stavu by mal do problematiky zostavovania novej vlády vstúpiť o čosi viac. „Toto je práve tá situácia, kde je úloha prezidenta riešiť krízovú situáciu a ukázať, čo vie. Teraz je na ťahu on a to, čo vymyslí, môže priniesť do tej nervóznej situácie trochu pokoja,“ hovorí Chmelár. Podľa Ústavy má 30 dní, aby zvolal ustanovujúcu schôdzu Národnej rady. Ficov kabinet by mal podať demisiu, ale naďalej formálne pokračovať vo vládnutí, kým sa nevymenuje nová vláda. Kiska rovnako môže povedať, že nikto zo zvolených politikov nie je schopný zostaviť vládu a vymenovať tzv. úradnícku vládu.

Autor: Martin Čeliga