Dlhoročný šéf Richard Sulík (48) prilial olej do ohňa, keď sa vzdal svojej funkcie a plánovaný kongres SaS, na ktorom budú voliť predsedu, posunul o rok skôr. Súlik však chce kandidovať opäť a jeho vyzývateľ Jozef Mihál (51) má na predstavenie svojej vízie len tri týždne.
Líder opozície Sulík len v pondelok vyhlásil, že chce predísť prípadným špekuláciám o rozkole vnútri strany, a tak presunie voľbu predsedu na druhý júnový týždeň. Týmto oznamom však zrejme docielil opak a v strane sa formuje druhé krídlo. Len pred pár týždňami totiž jeho dlhoročný poslanecký kolega Jozef Mihál uviedol, že sa bude o funkciu šéfa SaS uchádzať tiež.
Na prípravu mal pôvodne viac ako rok, čo Sulík teraz svojím rozhodnutím skrátil na menej ako mesiac. Mihál neskrýval rozčarovanie. „Rozhodne to nie sú príjemné stavy,“ povedal s tým, že nevie, či bude mať dosť času na prípravu. Politológ Eduard Chmelár to vidí jasne. „Sulík sa snaží eliminovať možné straty, ktoré by dosiahol za jeden rok, lebo zistil, že opozícia voči jeho konaniu je citeľná. Nepochopil, že voliči dali SaS šancu nie vďaka nemu, ale napriek nemu. Nereflektovanie tejto veci by mohlo spôsobiť strane v budúcnosti veľké problémy,“ uviedol pre Nový Čas.
Po kritike Sulíkovho rozhodnutia vlastnými poslancami na čele s Martinom Poliačikom či Luciou Nicholsonovou sa začali objavovať pochybnosti, či stranu nečaká rovnaký osud ako v roku 2013. Vtedy po voľbe predsedu opustila liberálov skupina okolo neúspešného kandidáta Jozefa Kollára. Sociológ Pavel Haulík si myslí, že podstatné je, akým smerom sa budú liberáli uberať po voľbe šéfa. „Sulíkov krok nebol šťastný, lebo akonáhle dôjde k nejakému konfliktu a pocitom neférovosti, tak sa môže stať, že strana sa zredukuje nie do počtu členov, ale na pestrosť záberu voličov,“ povedal.
Je to vážnejší spor ako v minulosti
Eduard Chmelár, politológ
- Spôsob, akým sa rozbehla vnútrostranícka diskusia, je niečo, čo Sulíka ohrozuje. Z jeho strany je to mocenský krok, lebo pochopil, že o rok by mohol mať nižšie šance. Teraz sa schyľuje k hodnotovému stretu dvoch prúdov - výrazne liberálnemu okolo Mihála, kam patria aj Nicholsonová či Poliačik, a tomu Sulíkovmu. To je oveľa vážnejší stret ako v minulosti. Nemyslím si však, že by došlo k rozpadu SaS v najbližšom období, bolo by to veľmi hlúpe.
Mihálovci sú slabší
Pavel Haulík, sociológ
- Tento krok nebol veľmi šťastný, lebo akonáhle dôjde k nejakému konfliktu či stretu a pocitom neférovosti, tak sa môže stať, že strana sa zredukuje nie do počtu členov, ale pestrosťou tém. Táto skupina, ktorá sa vyhraňuje voči Sulíkovi, dnes je o čosi slabšia, ako bola skupina okolo Kollára a Miškova, preto ten rozkol nemusí byť taký zásadný ako pred tromi rokmi.
Doteraz to bolo pravidlom
Grigorij Mesežnikov, politológ
- Rozhodnutie Sulíka vnímam ako krok k posilneniu svojej pozície v rámci strany. Avšak či to ohrozí celistvosť SaS, je v tomto okamihu veľmi zložité hodnotiť. Na Slovensku bolo doteraz pravidlom, že iné názorové skupiny v rámci strany sa odčlenili a zakladali nové politické hnutia. Udialo sa to aj v rámci SaS po predchádzajúcich voľbách predsedu, podobne sa štiepili SDKÚ, KDH či SMK.
7 rokov liberálov
- 27.2.2009 - vznik Slobody a Solidarity
Voľby 2010 - 12,14 %
- 11.10.2011 - hlasovanie o eurovale spojenom s vyslovením dôvery Radičovej vláde
Voľby 2012 - 5,88 %
- 10.12.2012 - kandidatúru na post šéfa SaS ohlásil Jozef Kollár
- 16.04.2013 - zo strany odchádza Jozef Kollár, Daniel Krajcer, Juraj Miškov a Martin Chren
Voľby 2016 - 12,1 %
- 25.04.2016 - kandidatúru na post šéfa SaS ohlásil Jozef Mihál
- 16.05.2016 - Sulík nečakane ohlásil mimoriadny snem strany v sobotu 11.6.2016, na ktorom budú voliť
- 11.06.2016 - voľba nového predsedu
