Divín sa narodil v Budapešti a ako desaťročný sa presťahoval s rodičmi do Bratislavy, kde začal s krasokorčuľovaním. Na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia trikrát pretekal na olympijských hrách.
Okrem striebra zo Squaw Valley má piate miesto z Cortiny d'Ampezzo 1956 a štvrtú priečku pri rozlúčke s kariérou v Innsbrucku 1964. Je dvojnásobným majstrom Európy, kde získal šesť ďalších medailí. Dva cenné kovy vybojoval na majstrovstvách sveta.
Po skončení aktívnej kariéry Divín trénoval okrem iného vo Fínsku a v Kanade, kde spolupracoval napríklad s majstrom sveta Brianom Orserom. V roku 2001 sa vrátil do Brna a bol jedným z koučov Michala Březinu.
"Vždy budem mať v hlave, ako som ho sledoval pri najrôznejších šampionátoch v televízii. V pamäti mi najviac utkvel taký ten polmesiac, ktorý vychádzal," spomínal naňho Jiří Daler, olympijský šampión v cyklistike a člen predsedníctva Českého klubu olympionikov. "Schádzali sme sa na rôznych akciách, vyhlasovaní najlepších športovcov a podobne. Bolo s ním vždy milé posadenie. Poslednú dobu na tom ale bol zle," doplnil.
Bol prvý z trojice slovenských a zároveň bratislavských krasokorčuliarov svetového mena. Ako prvý zo Slovenska získal medailu na ZOH, majstrovstvách sveta i Európy a bezprostredne ovplyvnil rast najúspešnejšieho z tohto tria – Ondreja Nepelu. Má členstvo v Sieni slávy Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a ocenili ho Striebornými kruhmi SOŠV (2000) a Zlatým odznakom SOŠV (2011).