Viete si aspoň na päť sekúnd predstaviť, že by ste v reálnom živote boli patológom?
Ani náhodou. (smiech) Spomínam si, že na Vysokej škole múzických umení sme museli chodiť do vojenskej akadémie a spolu s výtvarníkmi sme boli pridelení k medikom. Na konci dvojročnej vojenskej prípravy za zdravotníkov sme sa museli zúčastniť ozajstnej pitvy. Polovica z nás to nezvládla.
Nakoľko ste boli v rámci prípravy na seriál Kriminálka Kraj nútený priblížiť sa k skutočnej patológii, nehovoriac o ozajstnej mŕtvole?
To bola úloha hlavne pre scenáristov Valériu Schulzovú a Romana Olekšáka, ktorí pri písaní seriálu museli slovník a dialógy hlavných vyšetrovateľov s patológom konzultovať s odborníkmi.
Ako ste sa nakoniec v takejto nezvyčajnej úlohe cítili? Boli scény, ktoré sa vám hrali vyslovene ťažko?
Každý diel je nový prípad a nová mŕtvola, mňa sa týkali obhliadky na mieste činu a potom na samotnej patológii, ktorú režisér Lukáš Hanulák vybral reálne na patológii Lekárskej fakulty UK pri bratislavskej Medickej záhrade. Ozajstné mŕtvoly tam našťastie neboli, iba naši autenticky zamaskovaní herci, ale priznávam, že to prostredie vás predsa len trochu deprimuje. Nehovoriac o textoch, ktoré sa učili dosť ťažko, pretože boli odborné, ale museli byť zahrané prirodzene.
Vy sám ste fanúšikom seriálov či filmov, kde proti sebe stoja detektívi a zločinci?
Rád si pozriem alebo prečítam dobrú detektívku. Dokonca som nahral audioknihy Sherlocka Holmesa. Ľudia majú radi napätie a sú prirodzene zvedaví.
