Správu potvrdila jeho dcéra Lucia Čelovská. Vo svojom profile na sociálnej sieti úmrtie Ftáčnika komentoval podpredseda parlamentu a podpredseda opozičnej strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) Juraj Blanár.
„Dozvedel som sa smutnú správu, že navždy odišiel môj priateľ Milan Ftáčnik. Bývalý minister, poslanec, primátor hlavného mesta, ale predovšetkým skvelý a múdry človek, ktorý pre Slovensko urobil veľa. Ďakujeme ti Milan, odpočívaj v pokoji," napísal Blanár.
Kondolenciu pridal aj poslanec Martin Borguľa. ,,Je to obrovský šok. Opustil nás čestný človek, priateľ, politik... Milan, odpočívaj v pokoji! Nech tvoja duša nájde pokoj a kľud. Úprimnú sústrasť celej rodine," odkázal cez Facebook.
Ftáčnik počas svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako výkonný koordinátor projektu Culture 2000 Virtual Heart of Central Europe. Naposledy zastával pozíciu predsedu Slovenskej informatickej spoločnosti. Bol členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh a tiež poradcom ministra školstva SR pre prípravu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Bol ženatý. S manželkou Zlaticou mali tri deti.
Milan Ftáčnik sa narodil 30. októbra 1956 v Bratislave. Vysokoškolské vzdelanie nadobúdal v rokoch 1976 - 1980 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v odbore teoretická kybernetika a ukončil ho na novovzniknutej Matematicko-fyzikálnej fakulte (MFF) UK s Cenou ministra školstva.
V rokoch 1980 - 1986 bol interným ašpirantom na Katedre teoretickej kybernetiky MFF UK. Titul CSc. získal v roku 1987 a o dva roky neskôr mu udelili vedecko-pedagogický titul docent. Vedecky či pedagogicky pôsobil na MFF UK na Katedre teoretickej kybernetiky, Katedre počítačovej grafiky a spracovania obrazu a Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave (tento názov má pôvodná Matematicko-fyzikálnej fakulta od roku 2000). Od januára 2003 do decembra 2006 zastával aj post vedúceho katedry.
Bol spoluautorom vysokoškolskej učebnice Umelá inteligencia a autorom viacerých odborných publikácií. Pôsobil ako vedúci riešiteľ a zástupca vedúceho riešiteľa vo výskumných grantoch, zameraných na spracovanie obrazovej informácie a vytváranie virtuálnych trojrozmerných modelov miest.
V roku 1980 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska (KSS). Po roku 1990 sa aktívne podieľal na jej transformácii na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), v ktorej pôsobil aj ako podpredseda. V roku 2002 vystúpil z SDĽ a založil stranu Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) a bol jej predsedom až do jej integrácie so stranou Smer-SD v januári 2005.
Poslancom slovenského parlamentu za SDĽ bol v rokoch 1990 - 1998. Od roku 1990 do roku 1992 bol členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR). Na post ministra školstva nastúpil v roku 1998 a ministrom vo vláde Mikuláša Dzurindu pôsobil do roku 2002. V komunálnych voľbách v roku 2002 a potom aj v roku 2006 ho zvolili za poslanca Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, kde pracoval v komisii pre mládež, vzdelanie a šport a v komisii sociálnych vecí a zdravotníctva.
V regionálnych voľbách v roku 2005 a aj v roku 2009 ho zvolili za poslanca zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), v ktorom pracoval v komisii školstva a kultúry. V rokoch 2006 - 2010 bol starostom mestskej časti Bratislava-Petržalka. V novembri 2010 sa Milan Ftáčnik ako nezávislý kandidát s podporou strany Smer-SD po víťazstve v komunálnych voľbách stal primátorom Bratislavy. Vo funkcii bol jedno volebné obdobie, do decembra 2014, keď sa jeho nástupcom stal Ivo Nesrovnal.
Od roku 2014 pracoval na Katedre aplikovanej informatiky FMFI UK. Od apríla 2015 bol aj predsedom Slovenskej informatickej spoločnosti a od decembra 2015 členom Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy.
