"Súhlasím s novelou zákona o Policajnom zbore SR, ktorou sa sprísňujú podmienky na výber a voľbu prezidenta PZ SR. Rozhodujúce je však nekompromisné plnenie stanovených kritérií na túto pozíciu. Po ustanovení policajného prezidenta je nevyhnutné, aby mal prezident plnú personálnu pôsobnosť nad útvarmi, ktoré spadajú do jeho podriadenosti. Tým sa stanoví aj vzťah k ministrovi vnútra," uviedol pre TASR Peter Nemec, ktorý pôsobil v tejto funkcii od 1. júla 1997 do 2. novembra 1998.
Ďalší dvaja expolicajní prezidenti SR zastávajú názor, že voliť by budúceho šéfa polície mal práve minister vnútra. "Policajného prezidenta by mal v každom prípade menovať minister vnútra. Či sa to niekomu páči alebo nie. Je to v podriadenosti ministra vnútra, zodpovedá mu za činnosť polície. Osobne si voľbu neviem inak predstaviť, do toho netreba zapájať široký okruh osôb z Národnej rady SR. Takto bude len taký policajný prezident, ktorého bude chcieť minister vnútra," povedal pre TASR Jozef Holdoš, ktorý bol policajným prezidentom od 3. januára 1995 do 1. júla 1997.
"Menovať by ho mal minister vnútra. Ten by si mal vybrať človeka, ktorému dôveruje a za ktorého ponesie politickú zodpovednosť za fungovanie policajného rezortu. Ak je nedôvera z jednej alebo z druhej strany, tak sa takto nedá fungovať," uviedol zase Ján Pipta. Vo funkcii prezidenta PZ SR bol od 3. novembra 1998 do 31. mája 2001.
Podľa názoru ďalšieho exprezidenta SR Štefana Lastovku musí existovať dôvera medzi ministrom vnútra a budúcim šéfom polície. "Pozícia policajného prezidenta nie je politická, ale odborná funkcia. Mňa vymenovávala vláda. Keďže minister vnútra zodpovedá za celý tento rezort, tak prirodzene nemôže byť medzi nimi nedôvera. Súčasný odchod policajného prezidenta na základe vzájomnej nedôvery nemôžem posúdiť, keďže nepoznám objektívnu situáciu medzi nimi, a to sa dá ťažko hodnotiť," povedal svoj názor pre TASR Štefan Lastovka. Funkciu prezidenta PZ SR zastával od 16. marca 1994 do 3. januára 1995.
