Čavušoglu tiež varoval, že Turecko bude nútené prijať odvetné opatrenia, ak Únia urobí rozhodnutia namierené proti Ankare.
"Chceme s EÚ spolupracovať. Ak však EÚ prijme ďalšie rozhodnutia namierené proti Turecku, budeme ich nútení opätovať," povedal Čavušoglu v Ankare na spoločnej tlačovej konferencii so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom.
Borrell navštívil Turecko v čase zvýšeného napätia vo vzťahoch medzi Ankarou a Bruselom, ktoré spôsobil celý rad otázok vrátane sporov Turecka s Gréckom a Cyprom v otázke ťažby zemného plynu v oblasti východného Stredomoria.
"Očakávame, že EÚ nebude súčasťou problému, ale účasťou jeho riešenia. Ak bude vo východnom Stredomorí alebo v otázke Cypru vystupovať ako poctivý sprostredkovateľ a nielen solidárne s členskými štátmi (EÚ), tak prispeje k riešeniu," povedal turecký minister zahraničných vecí, čím mal podľa AFP na mysli spor ohľadom ťažby ropy a zemného plynu pri pobreží etnicky rozdeleného Cypru. Turecká vláda tvrdí že chráni svoje ekonomické záujmy, ako aj záujmy cyperských Turkov.
Borrell po stretnutí s Čavušoglom uviedol, že Turecko je pre EÚ kľúčovým partnerom, aj keď vzťahy medzi oboma subjektmi momentálne "neprechádzajú najlepším obdobím", pričom vyzval na zintenzívnenie spolupráce a dialógu.
Cyprus, ostrovná krajina v Stredozemnom mori, bol rozdelený v roku 1974 po invázii tureckej armády. Cyperskí Gréci odvtedy žijú prevažne na juhu krajiny, zatiaľ čo sever krajiny obývajú prevažne cyperskí Turci.
Pokusy o mierové riešenie situácie zlyhali, pričom vyjednávanie skomplikoval nález ložísk energetických surovín v okolitých vodách štátu. Posledné kolo rokovaní sa skončilo v júli 2017.
Suverenitu Severocyperskej tureckej republiky uznáva iba Ankara, medzinárodné spoločenstvo nie. Cyprus sa stal členskou krajinou Európskej únie v roku 2004.
