Ako ste sa vy dvaja našli?
Dorota: Zbalil ma na motorku.
Peter: Na takú polodobovú, repliku Javy, mám doma takú krásavicu, ktorá Dorotku zaujala. Mňa vôbec nepoznala, netušila, že som nejaký poloznámy človek. Bola to proste motorka a mňa už nejako trpí. (smiech)
Zaregistrovali ste vášho priateľa už predtým po boku našej pani prezidentky?
Dorota: Nevenovala som tomu veľkú pozornosť, ale keď ho priznala, tak som si povedala, aký zlatý chalanisko, že sa k sebe hodia.
Akú vlastnosť máte na sebe radi?
Dorota: Napriek tomu, že je Peťo zábavný a svojím spôsobom aj excentrický - čo vyhľadávam, tak je zároveň veľmi jemný a starostlivý. Na jednej strane kreatívny, na druhej zodpovedný. Je to úžasná kombinácia týchto vecí. Nikdy predtým som nikoho podobného nestretla.
Peter: Mňa veľmi baví objavovať v ľuďoch ich podstatu a vnútro. Dorotka je na prvý pohľad šialený extrovert, alebo teda medzi ľuďmi má taký imidž. Podľa mňa je veľmi jemná a pokojná.
Nie je na vás Dorotina dobrodružná povaha až príliš?
Peter: To ešte zatiaľ neviem. Tieto extrémy ma ešte len čakajú. (smiech)
Ste spolu vyše mesiaca. Prišli ste už aj na nejakú črtu, ktorú bude treba možno naprávať?
Dorota: No tak vám to budem hovoriť. (smiech)
Peter: Zistili sme, že napríklad dnes som bol trošku dlhšie na mobile, ako by bolo únosné.
Dorota: To nie je ale povahová črta. Mne celkovo vadí táto mobilová doba. Ale inak zatiaľ nemám nič, čo by som na Peťovi chcela reklamovať.
Máte nejaké spoločné záľuby?
Peter: Ešte na to len postupne prichádzame.
Dorota: Obaja fotíme, robíme džezovú hudbu, píšeme a jazdíme na trabante. To sú tie čerešničky, ale je za tým veľa maličkostí, ktoré tvoria tú každodennú realitu.
Bývate už spolu?
Dorota: Bez toho, že by sme plánovali spoločné bývanie, spolu žijeme tak, že vlastne ani nevieme od seba odísť. Cez týždeň sme u mňa a cez víkend u Peťa v Pezinku.
Ako vášho nového partnera prijal syn Filip?
Dorota: Myslím, že výborne. Je k nemu veľmi kontaktný. Keď som minule zaspala a Peťo mu povedal, že maminka je zakliata, musíš ju bozkom zobudiť, tak povedal, že na to sú princovia, tak musíš ty, Peter.
Obaja milujete trabanty. Ako a kedy ste na to prišli?
Dorota: Tých náhod je v našich spoločných záujmoch už toľko, že to naozaj prestávam považovať za náhody. Vždy, keď sa niečo vynorí, si poviem zase... Peťo nejazdil na trabante 30 rokov, ale má toho odjazdeného z minulosti viac ako ja doteraz. Toto je môj druhý trabant, jazdím na nich asi 13 rokov. Je to ďalšia z vecí, ktorú máme spoločnú.
Prečo práve trabant?
Dorota: Hľadala som na inzerát nejakú starú motorku Simson a zrazu mi tam skočil trabant, do ktorého som sa zaľúbila na prvý pohľad. Tiež bol zelený ako tento, mala som ho pár rokov, ale zomrel. Jeho ľavý blatník a kapota sa reinkarnovali na súčasný trabant, ktorý sa volá Jožko. Trabant je úžasné ľudské zbližovadlo. Ak sa vám pokazí uprostred ulice, čo sa behom týždňa určite raz stane, zastaví jedno auto, druhé aj tretie, či náhodou nepotrebujete pomoc. Tá komunita trabantistov si pomáha, požičiava si diely, ľudia vám na ulici kývajú. Hocikto má ferrari, ale trabanta nie. Dokonca keď ma vidí na zelenom trabante staršia generácia, začne poskakovať. Kedysi sa totiž hovorilo, že ak uvidíte zelený trabant, budete mať šťastie. Čiže som si kúpila večné šťastie.
Čo je na trabante najlepšie?
Dorota: To, že cesta je cieľ, ako hovorí môj malý Filipko. Naozaj, zaoberať sa tým, kedy niekam dorazíme a či vôbec, je vlastne úplne bezpredmetné. Takže sa len tešíme, ako nám je počas cesty dobre. Ďalšia výhoda mať trabant je tá, že človek s priemernou inteligenciou a červenou knižkou - návodom na opravu a údržbu vozidiel trabant, si dokáže v prípade núdze pomôcť sám.
Aké výlety podnikáte na trabante a kde ste boli najďalej?
Dorota: Zdržujem sa s ním najmä v Bratislave, ale občas idem na zraz, takže napríklad v zime spravil 500 km. Teraz čaká na svoju prvú veľkú cestu 1 100 km naprieč Slovenskom. Keď prišla korona a zastihla nás v plnej sezóne, tak som sedela v našej cestovke a rozmýšľala s kolegynkou, čo teraz budeme robiť, pretože do Nepálu ani na Maldivy sa nedá ísť. Sme dobrodružná cestovka a tak mi vtedy napadlo, že urobím zájazd na trabantoch. Dala som dokopy 4 trabanty, oslovila som ľudí z trabant klubu, kto by chcel ísť ako šofér a urobila som itinerár.
Takže na aké miesta pôjdete?
Dorota: Nebudú to žiadne múzeá ani hrady, ideme po každej čiernej diere Slovenska. Je to veľmi zábavné, nejde sa po hlavných ťahoch, preto je to až 1 100 km. Budeme kempovať, ideme splavovať rieky, spravíme si výlet do Tatier, dokonca strávime jednu noc v rómskej osade, aj u mňa v drevenici. Je načase, aby sme aj my gadžovia spoznali rómsky svet. Rómovia sa na to tešia a nechápu, že to niekto vôbec inicioval. Tieto svety treba spájať. Celkovo to bude divočina, pôjdeme na všetky zastrčené miesta, ktoré nikto nepozná.
Akí ľudia sa prihlásili na váš trabantový trip?
Dorota: Prvý zájazd robím striktne pre overených klientov mojej cestovky, ktorí už so mnou niekde boli. Pretože to prvýkrát idem robiť komerčne, tak som chcela ľudí, ktorých poznám. Bol to najrýchlejšie predaný zájazd našej cestovky za 12 rokov, čo fungujeme. Vypredal sa za 5 hodín. Druhý termín bude v auguste.
Je to pre vás výzva ísť na takýto trabantový zájazd?
Peter: Ešte neviem, čo ma čaká. Dostal som zatiaľ len informáciu, že idem a hotovo a kľúče od trabanta, na ktorom pôjdem. Mal som rovnakého trabanta, takže to bude v pohode.
Vďaka vašej cestovke máte precestovaných veľa miest. Ktoré je najbližšie vášmu srdcu?
Dorota: Nepál jednoznačne, ale všetky destinácie, ktoré robím, si ma nejakým spôsobom získali. I keď som výrazne nepálsky typ, tak aj v Indii mám kus srdca, rodinu, ktorá ma volá brat a sestra. Ale aj na Maldivách som už ako doma a viem, za akým kameňom sa nachádza korytnačka. (smiech)
Cestuje s vami aj syn?
Dorota: Keď idem na Maldivy, vždy ide so mnou, aj do Indie, Nepál pol na pol. Doteraz to bolo fajn, lebo bol škôlkar, ale od septembra ide do školy, takže náš systém, ktorý krásne fungoval šesť rokov, bude teraz hore nohami. Budem musieť veľmi radikálne ubrať plyn.
