Pani Marta, ktorá počas svojho 46-ročného pôsobenia v nemocnici vystriedala viacero ďalších pracovísk a pozícií, skončila zdravotnícku školu ako detská sestra. ,,Vždy ma bavila práca s deťmi, najviac na lôžkovom oddelení. Začínala som ako sestra pri lôžku detského pacienta, postupne som prešla všetkými prevádzkami detského oddelenia. S vďačnosťou dnes spomínam na ten čas, boli to roky overovania svojich vedomostí a osvojovania si praktických zručností pri práci s detským pacientom,“ spomína s úsmevom na svoje začiatky.
Výber povolania nikdy neoľutovala a túto prácu považuje aj za poslanie. ,,Dnes, s odstupom času, môžem s určitosťou povedať „áno, bola to moja vysnená práca“. Nemenila by som. Od detstva až doteraz rada pomáham ľuďom či skutkom, radou, povzbudením alebo aspoň vypočutím a neviem si predstaviť, že by som robila inú prácu,“ vysvetľuje bývalá námestníčka. Počas viac ako štyroch dekád v zdravotníctve zažila množstvo silných zážitkov, ktoré sa jej vryli do pamäti. ,,Napríklad sme zachránili dieťatko s pôrodnou hmotnosťou 900 gramov, bolo to v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia. Všetci sme sa tešili, ešte viac sme boli hrdí, keď sa po rokoch vrátila na detské oddelenie so svojím dieťatkom,“ hovorí s dojatím Marta.
Práca sestry je mimoriadne náročná, keďže je zaťažená nielen fyzicky, ale aj psychicky, každý pacient má individuálne potreby, vyžaduje si iný prístup. Najťažšia je podľa nej práca s ľuďmi, byť vždy pripravená a viesť ich k spoločnému cieľu, zároveň riešiť problémy a nevzdať to. ,,V ťažkých chvíľach je dôležité nájsť najvhodnejšie riešenie, mať záložný plán je polovica úspechu. Najťažšie je nepodľahnúť negatívnym emóciám, byť silná aj vtedy, keď v hĺbke duše pochybujete,“ uzatvára s povzbudením pre všetkých zdravotníkov Marta, ktorá si momentálne vychutnáva zaslúžený dôchodok.
