„Neváhala som ani sekundu a to z úcty k rodičom a z úcty k životu ako takému. Nepáčila sa mi predstava, že má umrieť,“ povedala Bohdana. V jej slovách je však cítiť aj po rokoch trpkosť aj kvôli tomu, že v nemocnici na ňu čakala studená sprcha. „Andrejovi som napísala esemesku, keď ho hospitalizovali, ale neodpísal mi. V nemocnici sa veľmi čudovali, že má sestru. Až som začala nadávať. Bolo mi trápne im vysvetľovať, že sa nerozprávame. Ale to je jedno, prežila som to. Je pravda, že sa mi niektorí ľudia aj divili, že som mu pomohla. Samotný akt odberu teda príjemný nie je. Bála som sa, ale dúfam, že to bude fungovať,“ dodala Bohdana, ktorá nie je s Hrycom v kontakte ani po tom, čo sa dostal po dlhých mesiacoch domov z nemocnice. „Priznal v novinách napokon, že som to ja... A napísal, že ďakuje...“
Nájde sa cesta?!
Samotný Hryc príliš o vzťahu so sestrou nechce hovoriť. „Nechcem to komentovať. Ja som sa nejakým spôsobom mediálne prezentoval a má na to právo aj moja sestra. Nevidím v tom žiadny problém. Poskytla rozhovor, v podstate povedala veci tak, ako sú. Ja, keby som autorizoval ten rozhovor, tak by som ho trošku učesal. Ale ona s tým nemá skúsenosť. Takže ja nemám vôbec žiadne výhrady voči tomu. Nech sa páči,“ reagoval herec pre Nový Čas.
Na otázku, či je šanca, že sa so sestrou zmieria a opäť nájdu k sebe cestu, priznal: „Toto nechcem riešiť cez médiá. Je to naša súkromná záležitosť. Pochopiteľne som jej neskutočne vďačný za to, čo urobila. Ja by som to urobil pre ňu tiež. Mám teraz karanténu, nemôžem sa s nikým stýkať, čiže ani s ňou. To chce čas...“ V jeho hlase však bolo cítiť akúsi nádej a ochotu, že možno v budúcnosti, keď sa jeho stav zlepší, dôjde k rozhovoru, ktorý odkladal dlhé roky.
