Ako predseda strany Za ľudí sa však okamžite po voľbách stiahol do úzadia a nedávno oznámil aj svoj koniec v politike. V otvorenom rozhovore pre Nový Čas prvýkrát prehovoril o tom, koho by rád videl vo vedení strany, čo si myslí o Matovičovom vládnutí aj o prípadnom spájaní s ďalšími hnutiami.
Pre zdravotné problémy ste sa po voľbách stiahli z politického diania. Naposledy vás trápila platnička. Minulý týždeň v pondelok ste mali operáciu, pri ktorej vám mali odstrániť jej časť. Ako dopadol zákrok?
- Dlhé týždne som sa snažil cvičeniami problém s platničkami vyriešiť, no nepomáhalo to, tak som sa odhodlal k operácii. Zdá sa, že dopadla veľmi dobre a bolesti prestali. Ostali len bolesti zo samotnej operácie a tie postupne odchádzajú, takže sa už pomaly budem môcť zapájať do činností, ktoré mám v pláne.
Okrem toho vám operovali v minulosti aj srdce pre arytmiu. Spomínali ste, že ho viete upokojiť len liekmi a hrozí opakovaný zákrok. Ako ste na tom aktuálne?
- Minulý rok som mal viac ako štvorhodinovú operáciu srdca a problémy s arytmiou ustali. No pri predvolebnej kampani a všetkej tej hektike a útokoch sa stav môjho srdca opäť začal zhoršovať. Mal som výrazne zvýšený krvný tlak a aj prvé príznaky arytmie. Aj keď som o tom neinformoval verejnosť, všetci moji blízki ľudia z kampane o tomto mojom probléme vedeli a vedeli, že po voľbách pôjdem na vyšetrenie, aby sme vedeli, ako na tom som. Bol mi odporučený pokoj, nasadili mi lieky a dnes je ten stav neporovnateľne lepší.
Pre pretrvávajúce zdravotné problémy ste koncom júna avizovali aj koniec na stoličke predsedu strany Za ľudí po augustovom sneme. Zostanete ešte pôsobiť v jej štruktúrach v úzadí, alebo dáte definitívne zbohom straníckej politike?
- Áno, stiahol som sa z aktívneho politického života, lebo som presvedčený, že ak človek chce o niečom rozhodovať, chce niečo riadiť, tak musí v tom aj aktívne pracovať. Nie je možné niekde z Popradu dávať príkazy ľuďom z vedenia strany a sám sa nezúčastňovať práce. Preto som sa rozhodol preniesť všetku zodpovednosť na vedenie našej strany. Som veľmi rád, že naša strana spoľahlivo funguje. Na sneme, ktorý bude 8. augusta, sa vzdám funkcie, nebudem ďalej kandidovať a definitívne sa stiahnem z politického života.
S tým súvisí aj otázka vášho nástupcu na čele Za ľudí. Teraz vás vo funkcii zastupuje ministerka pre investície Veronika Remišová. Okrem nej sa však spomína aj Juraj Šeliga. Kto bude podľa vás správny líder a získa vašu podporu?
- Som nesmierne hrdý, že naša strana Za ľudí má množstvo schopných, aktívnych a výrazných osobnosti. Vôbec nemám obavy z toho, že by sme po mne nemali nasledovateľa. Naopak, možnosti nástupcu sú veľmi široké a o to je to zaujímavejšie. Máme veľmi schopných starostov a primátorov, Vlado Ledecký, Miro Kollár, Saša Pivková, Marek Hattas. Máme bývalého veľvyslanca Tomáša Valáška, europoslankyňu Janu Žitňanskú a potom sú tu dve najvýraznejšie osobnosti - Juraja Šeligu, ktorý je podľa mňa jeden z najtalentovanejších mladých slovenských politikov s veľkou perspektívou, a podpredsedníčku Veroniku Remišovú, ktorá je veľmi skúsená politička, riadila poslanecký klub v parlamente a po voľbách veľmi obratne a razantne viedla rokovania. Zviedla množstvo významných bojov pre našu stranu. Nie všetky bolo vidieť, ale strane veľmi pomohli. Ja si myslím, že ak by túto výzvu prijala, bola by najvhodnejším kandidátom na funkciu predsedu strany. A v tandeme so Šeligom by vytvorila úspešné, silné a jednotné vedenie. Naša strana sa od začiatku profilovala ako centristická, taký zlatý rozumný stred, a všetci sa podieľali na tvorbe tohto nášho programu, nášho desatora, a aj naďalej ho chcú spoločne napĺňať.
Strana Za ľudí sa podľa prieskumov prepadla v preferenciách po hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. Najnovšie čísla hovoria len o niečo vyše 3 %. Dokáže strana prežiť váš odchod z politiky?
- To, že naša strana má dnes tri percentá, spôsobili tri dôvody. Áno, jeden z dôvodov je, že mňa ako predsedu nebolo vidno niekoľko mesiacov. Nezúčastňoval som sa politických debát, diskusií, čo pre stranu nebolo vôbec dobré. Čakali sme, kedy budeme môcť urobiť snem, vyriešiť túto situáciu a určiť jasného nového lídra strany. Druhý dôvod bola veľká výčitka našich voličov, že sme vošli do koalície so stranou Sme rodina. Aj ja ako predseda som sa voči nej vymedzoval a tvrdil, že do koalície s ňou pôjdeme len v prípade najväčšej núdze a nevyhnutnosti. No a tretí je, že počas koronakrízy sme nemali takých tých nosných ministrov, ktorých bolo najviac vidieť a počuť. To však neznamená, že naši ministri nepracovali. Pani Kolíková na ministerstve spravodlivosti začala robiť okamžite očistu justície a je podľa mňa medzi ministrami hviezdou, lebo neviem, či sa za taký krátky čas niektorému z ministrov podarilo toľko zásadných zmien. To však nebolo v čase krízy až tak vidieť. Veronike Remišovej sa tiež v rekordne krátkom čase podarilo nájsť 1,2 miliardy eur z eurofondov na boj proti koronakríze.
Tvrdíte tiež, že strana Za ľudí je v ťažkej pozícii, lebo je najmenšia v koalícii. Odišli by ste pre zdravotné patálie z politiky, aj keby bola najsilnejšia a mali by ste väčšiu moc v rukách?
- To najcennejšie, čo človek má, je zdravie a aj u mňa je zdravie na prvom mieste. Ak nefunguje zdravie, má to dopad na chod rodiny, na výkon v práci, proste na všetko. Nie som zrastený s politickou stoličkou ako mnohí politici a moja motivácia, prečo som do politiky šiel, je všeobecne známa. Pomôcť krajine. Nedovoliť Ficovi stať sa prezidentom a oslabiť jeho moc. Celé obdobie môjho prezidentovania bolo poznačené súbojom s Ficom. Ktovie, ako by sa Slovensko vyvíjalo, ak by sa stal prezidentom, Kaliňák predsedom vlády a niekoľko rokov by nám tu tento tandem vládol. Nakoniec sa aj vďaka mne predčasne vzdal svojej premiérskej stoličky a stroskotali aj jeho plány na predsedu Ústavného súdu. Tento súboj som poctivo viedol a zvládol. Stálo ma to naozaj veľa energie, ale aj zdravia, no naša krajina sa posunula do novej etapy. A teší ma, že naša strana je v parlamente, do politiky sme pritiahli nových ľudí a môžeme presadzovať stredný prúd zdravého rozumu a Slovensko posunúť dopredu.
Od vzniku strany sa ju podarilo dostať do parlamentu a byť súčasťou vlády. Ambície ste však mali vyššie a v minulosti ste sa vyjadrili, že si trúfate byť aj premiérom. Neľutujete niektoré kroky v predvolebnom období, napríklad, že ste sa nespojili s koalíciou PS/SPOLU?
- Nikdy som nehovoril, že do politiky vchádzam preto, aby som stal premiérom. Pravdaže, ak by naša strana dostala od ľudí dôveru, tak takú funkciu by som prijal. Pred voľbami sme navrhovali veľký blok zmeny a ak by KDH vtedy súhlasilo, dnes je v parlamente aj KDH, aj PS, aj SPOLU a premiérom by asi nebol Matovič a situácia by vyzerala ináč. Žiaľ, táto iniciatíva nevyšla. Naše úvahy na spojenie s PS/SPOLU boli veľmi seriózne. Nechali sme si vypracovať prieskum, podľa ktorého by spojenie neprinieslo nárast a taktiež podmienky druhej strany boli ťažko neprijateľné. Každá strana mala mať tridsať percent, lídrom koalície mal byť Truban a registrované partnerstvá mali byť prioritou.
Aj aktuálne sa takáto možnosť spomína. Je to podľa vás cesta, ako udržať stranu v parlamente pri klesajúcej podpore v prieskumoch?
- Spájanie sa je veľmi potrebné. Spojiť sily a osobnosti môže byť na prospech všetkým. Ale nie je to otázka mesiaca ani dvoch. Najprv sa musí uskutočniť náš snem a snem KDH. PS a SPOLU mali snem len nedávno. Do volieb je ešte ďaleko a je dosť času. Treba však zdôrazniť, že k prípadnej spolupráci, koalícii či zlúčení je treba viesť veľmi poctivú diskusiu.
Budete podporovať stranu Za ľudí aj po svojom odchode, napr. finančne?
- Samozrejme, že stranu budem podporovať. Myšlienka vznikla v mojej hlave, osobne som presviedčal všetkých, aby sa ku mne pridali, a títo ľudia mi dali dôveru. Ak bude strana chcieť, rád jej svojimi znalosťami, skúsenosťami pomôžem. Ak by bola potrebná finančná pomoc, tak aj o tom sa určite budeme môcť rozprávať.
Momentálne sa rieši šéf NR SR Boris Kollár pre pochybnosti ohľadom jeho odpísanej diplomovky. Má strana Za ľudí trvať na jeho odvolaní, aj keby rozbila koalíciu?
- Som presvedčený, a myslia si to aj ľudia z vedenia našej strany, že Boris Kollár by mal odstúpiť z vedenia parlamentu. No ak tak neurobí, nie je to dôvod na rozbitie tejto koalície. Pre mňa je diskusia okolo diplomovky pána Kollára jedným veľkým sklamaním. Všetci, alebo skoro všetci, ktorí volili dnešnú koalíciu, si želali iný štýl vládnutia. Chceli skončiť s rodinkárstvom, korupciou, privilegovaním si výnimočného postavenia. Kauza diplomovky im nový štýl vládnutia a politiky neukázala. Postoj strany Za ľudí však bol ukážkový a držali sme sa našich hodnôt. Prví sme vyzvali Kollára, aby odstúpil, potom sa pridala SaS. Určite si pamätáte, že my sme od začiatku navrhovali koalíciu bez Sme rodina. Igor Matovič trval na tom, že Sme rodina musí byť súčasťou koalície. Veril som mu, že ak na tom tak urputne trvá, že bude osobne garantovať, v prípade akýchkoľvek problémov, prešľapov, prehmatov, že bude prvý, kto bude proti tomu bojovať. Tak, ako to sľuboval pred voľbami: „Dám hlavu na koľajnicu, ak sa nová vláda nebude správať férovo, transparentne a poctivo.“ Prichádza prvý test a nedáva hlavu na koľajnicu, ale buduje obchádzku pre pokazený rušeň. Boj so smeráckou mafiou nemôže byť generálne ospravedlnenie, pretože takto o pár týždňov môžeme počuť, že aj kradnúť sa môže a predsa sa preto nebude rozbíjať koalícia. To vrhá tieň na našu koalíciu, na naše sľuby. Ten najväčší a najautentickejší bojovník proti mafii a nekalým praktikám, ktorému ľudia uverili, že bude naozaj prvý, ktorý bude proti tomu bojovať a vďaka tomu aj voľby vyhral, tak on sám má tendenciu hľadať výhovorky a výhybky, ako to ospravedlniť. Je to podľa mňa veľkým sklamaním pre väčšinu voličov.
Stretávali ste sa v rámci funkcie prezidenta s premiérom Ficom aj Pellegrinim. Prvých 100 dní vlády v kresle predsedu vlády má za sebou už aj Igor Matovič. Viete to porovnať, je Matovič dobrý premiér?
- Treba povedať, že Fico ma od začiatku nenávidel a v posledných mesiacoch vládnutia bol už len klbkom arogancie, nenávisti a zlosti. Igor Matovič do kresla premiéra nastúpil vo veľmi, veľmi ťažkom čase a treba na jeho chválu povedať, že veľa opatrení, ktoré sa zaviedli a tie spolu s opatreniami bývalého premiéra Pellegriniho našej krajine pomohli prejsť koronakrízou po zdravotníckej stránke veľmi dobre. Oceňujem aj to, že Igor Matovič sa dokázal obklopiť ľuďmi, odborníkmi, nezávisle od toho, z akého sú politického spektra. Taktiež niektoré nominácie za ministrov strany OĽaNO sú veľmi vydarené a týmto ľuďom sa darí. Tretia vec je ochota verejne a často diskutovať, či s verejnosťou, odborníkmi, novinármi a vysvetľovať svoje postoje.
Čo by ste mu za prvý štvrťrok vládnutia vytkli?
- Sklamaním je odklonenie sa od sľubu, že táto vláda bude iná a nebude hľadať výhovorky za zlyhania. Nie my a SaS sme stiahli chvosty, ale práve on pri prvom vážnom probléme stiahol chvost. Verím, že sa poučil a už sa v budúcnosti nenechá zatiahnuť do obhajoby niečoho, čo by ako opozičný politik silno kritizoval. Z dlhodobého hľadiska na to doplatí. Nebol som síce na žiadnej koaličnej rade, ale zdá sa mi, že jeho najbližším spojencom je Boris Kollár a pokiaľ sa mu premiér nestará do jeho rezortov, tak Sme rodina odhlasuje zase úplne všetko, čo OĽaNO predloží. Z pohľadu premiéra je to príjemný partner na vládnutie. To ale v našej strane a v SaS nie je možné, lebo my sa vždy ozveme, ak je niečo proti zdravému rozumu. Aj pri kauze Kollára sa ukázalo, že nebudeme mlčať a máme hranice, cez ktoré nepôjdeme. Verím, že premiér to teraz pochopil. Myslím si, že SaS uvažuje veľmi podobne a mali by sme s nimi bližšie spolupracovať. Prekáža mi ešte, že napriek deklarovaniu sme nezvládli pomoc podnikateľom. Je pomalá a nízka. Naša ekonomika potrebuje veľmi silný impulz, aby sa z toho dostala, a verím, že ešte tento impulz príde.
Ste stále v kontakte s premiérom Matovičom, kedy a o čom ste spolu komunikovali naposledy?
- Bolo to na našej prvej spoločnej tlačovej konferencii v Národnej rade spolu so Sulíkom a Kollárom. Odvtedy som sa s pánom Matovičom nestretol, ani som sa s ním nerozprával. Vedia, že ma plne zastupuje Veronika Remišová a ja nechcem hovoriť do vecí, od ktorých som dobrovoľne ďaleko.
Z politiky odchádzate po 6 rokoch, nebude vám chýbať?
- To, s čím som do politiky vchádzal, sa naplnilo. Fico nie je pri moci a snažil som sa pomáhať ľuďom bez ohľadu na moju popularitu. Ak by som chcel zostať v politike, mohol som kandidovať na prezidenta a zrejme by som vyhral. Na rozdiel od mnohých politikov, mňa moc neopantala a nijako mi nechýba. Fica sa podarilo úplne odstaviť, máme novú vládu, našej strane sa podarilo dostať do parlamentu a máme kvalitných ministrov do vlády. Pravdaže sme očakávali lepší výsledok vo voľbách, no nemyslím si, že sme spravili nejakú zásadnú chybu. Tá antikampaň bola obrovská a treba povedať, že pánovi Matovičovi sa podaril úžasný záverečný špurt, kde prešpurtoval všetkých a stiahol aj našich voličov. Je teraz dôležité, aby mal tento ťah aj počas vládnutia.
Ak by sa vám zdravie polepšilo, zvažovali by ste návrat?
- Nikdy nehovor nikdy, hovorí stará múdrosť. No teraz to absolútne nepripadá do úvahy.
